Alarmujúci objav vedcov. Z dna oceánu okolo Antarktídy presakuje niečo, čo urýchli globálne otepľovanie

Metán je plyn, ktorý sa v oceánskych sedimentoch hromadil celé tisícročia. Nachádza sa v podzemných zásobníkoch pod morským dnom po celom svete a za normálnych okolností ostáva uzavretý. No keď sa tieto zásobníky narušia, napríklad vplyvom otepľovania, metán môže začať unikať cez trhliny a štrbiny smerom k hladine oceánu. Na povrchu sa tento jav prejavuje ako stĺpce drobných bublín stúpajúcich z hĺbky mora.

Aj keď sa výskum metánových únikov začal už pred desaťročiami, stále o nich vieme veľmi málo, dodáva CNN. Nejasné je, koľko takýchto miest na planéte existuje, ako presne fungujú a najmä – aké množstvo metánu sa z mora dostáva až do atmosféry. Časť z neho totiž spotrebúvajú mikroorganizmy, ktoré žijú pod oceánskym dnom a živia sa práve metánom. No časť uniká priamo do vzduchu, kde spôsobuje oveľa väčší otepľovací efekt než oxid uhličitý.

Vedci pripomínajú, že metán je v prvých dvoch desaťročiach po úniku až 80-krát silnejší skleníkový plyn než CO₂. Preto ak sa do atmosféry dostane vo väčších množstvách, môže to mať rýchly a citeľný vplyv na globálnu teplotu. Práve preto sa vedecké tímy z viacerých krajín zamerali na Antarktídu – kontinent, o ktorom sa doteraz predpokladalo, že je v tomto smere relatívne stabilný a málo aktívny.

Medzinárodná skupina odborníkov využila moderné sonarové technológie, diaľkovo ovládané podmorské roboty a potápačov, aby preskúmala morské dno v Rossovom mori – zálive v Južnom oceáne, ktorý obklopuje Antarktídu. V hĺbkach od 5 do viac ako 200 metrov objavili viac než 40 nových únikov metánu. Šokujúce je, že mnohé z týchto miest sa nachádzajú v oblastiach, ktoré boli v minulosti opakovane skúmané, no nikdy predtým tam metán nezaznamenali. To podľa autorov štúdie publikovanej v časopise Nature Communications naznačuje, že ide o nový jav a možno o zásadnú zmenu v správaní sa oceánskeho dna.

Objav vedcov znepokojuje a mal by aj nás

Podľa morskej vedkyne Sarah Seabrook z organizácie Earth Sciences New Zealand išlo o objav, ktorý vedcov najskôr naplnil nadšením, ale hneď vzápätí aj úzkosťou a obavami. „Niečo, čo sa ešte donedávna považovalo za vzácne, sa zrazu javí ako rozšírený fenomén,“ uviedla Seabrook. Vedci sa obávajú, že tieto nové vývery môžu uvoľňovať metán priamo do atmosféry, čím by sa stal doteraz nezapočítaným zdrojom skleníkových plynov. Súčasné modely klimatických zmien s takýmto faktorom zatiaľ nepočítajú.

Otázkou zostáva, čo presne tieto úniky spôsobuje. Hypotéz je viacero, no všetky nejakým spôsobom súvisia so zmenou klímy. Zvyšujúce sa teploty oceánu, zmeny tlaku a topiaci sa ľad môžu destabilizovať usadeniny, v ktorých sa metán po tisícročia hromadil vo forme hydrá­tov – ľadových kryštálov s uzavretým plynom. Keď teplota vody stúpne, tieto štruktúry sa začnú rozkladať a plyn uniká.

Podobné javy boli už predtým pozorované aj v Arktíde, kde sa zvýšené úniky metánu dávajú do súvisu s otepľovaním pôdy a morí, zmenami hladiny oceánu či pozvoľným zdvíhaním pevniny po ústupe ľadovcov z poslednej doby ľadovej. Vedci sa obávajú, že podobný proces sa začína aj na opačnom póle – v Antarktíde. Vzniká tak spätná väzba, v ktorej klimatická zmena podporuje uvoľňovanie metánu, a ten následne ešte viac urýchľuje otepľovanie planéty.

Hrozba, ktorú nemožno podceňovať

„Metán je v skutočnosti veľká neznáma,“ povedal profesor morskej biológie Andrew Thurber z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare, ktorý sa na výskume tiež podieľal. „Jeho množstvo v atmosfére stúpa, ale presne nevieme prečo.“ Thurber upozorňuje, že práve v oblasti Antarktídy sa nachádzajú obrovské podzemné zásoby tohto plynu. Ak bude otepľovanie pokračovať, tieto zásobníky by sa mohli premeniť „z prírodného laboratória na epicentrum nebezpečenstva“.

Okrem klimatických dôsledkov môže mať únik metánu vplyv aj na ekosystém mora. Zmeny v chemickom zložení vody môžu ohroziť citlivé druhy živočíchov, najmä tie, ktoré žijú v blízkosti morského dna. Vedci varujú, že následky môžu byť reťazové – od narušenia rovnováhy mikroorganizmov až po zmeny v populáciách rýb či iných morských tvorov.

Vedci sa na Antarktídu vrátia už v najbližších týždňoch, aby sa pokúsili presnejšie zmerať množstvo metánu, ktoré z dna uniká, a zistiť, či sa tento jav zintenzívňuje. Ak sa potvrdí, že ide o trend súvisiaci s otepľovaním, bude to ďalší dôkaz, že klíma planéty sa mení rýchlejšie, než ukazujú súčasné modely.

Ako poznamenal profesor Thurber, tieto miesta úniku sú síce fascinujúce z vedeckého hľadiska, no zároveň predstavujú hrozbu, ktorú nemožno podceňovať. „Sú ako nebezpečné zviera – úžasné na skúmanie, ale musíme si byť plne vedomí, čoho sú schopné, ak ich podceníme,“ dodal.

Objav masívnych metánových únikov v Antarktíde tak predstavuje znepokojujúce varovanie. Ak sa potvrdí, že otepľovanie planéty spúšťa procesy, ktoré uvoľňujú ďalšie silné skleníkové plyny, ľudstvo sa môže ocitnúť v bludnom kruhu. Každý stupeň oteplenia by tak mohol vyvolať reakciu, ktorá ešte viac urýchli zmenu klímy – a tú už nebude možné jednoducho zvrátiť.