Aljaška zažila viac lesných požiarov ako za predchádzajúcich 3 000 rokov

Nová štúdia naznačuje, že región známy ako „Last Frontier“ prechádza zásadnou premenou. Vedci zistili, že súčasná frekvencia a intenzita požiarov nemá v dlhodobej histórii Aljašky obdobu – a nejde len o krátkodobú výnimku. Podľa autorov výskumu ide o dôsledok globálneho otepľovania, ktoré zásadne mení prírodné podmienky v severných oblastiach planéty.

Hlavným faktorom je postupné vysychanie pôdy a zároveň rozširovanie drevín a krovín v oblastiach, kde predtým dominovala tundra alebo riedka vegetácia. Takéto prostredie poskytuje ideálne podmienky na vznik a šírenie lesných požiarov. Výskumníci upozorňujú, že nedávny nárast požiarov nie je náhodný, ale predstavuje jasný signál toho, čo môže Aljašku čakať aj v budúcnosti.

„Vzájomne prepojené zmeny, ktoré prebiehali počas tisícročí, naznačujú, že súčasné požiare sú ukazovateľom systému, ktorý prechádza rýchlou transformáciou,“ uviedla hlavná autorka štúdie Angelica Feurdeanová, seniorná výskumníčka z Goetheho univerzity v Nemecku. Jej tím sa zameral na rekonštrukciu histórie požiarov v aljašskom permafroste za posledných 3 000 rokov.

Na rozdiel od satelitných pozorovaní, ktoré poskytujú údaje len za niekoľko posledných desaťročí, sa vedci rozhodli pozrieť hlbšie do minulosti – doslova. Z pôdy odobrali deväť jadrových vzoriek s dĺžkou približne 50 centimetrov. Rašelina v týchto vzorkách obsahovala uhlíky, peľ, mikroorganizmy a rastlinné fosílie, pričom niektoré záznamy siahali až do obdobia okolo roku 1000 nášho letopočtu. Vzorky tak fungovali ako geologická časová kapsula, zachytávajúca vývoj prostredia až do roku 2015, keď boli odobraté.

Požiarov na Aljaške je stále viac

Analýza uhlíkov, vegetácie a hydrologických podmienok ukázala, že s výnimkou krátkeho obdobia medzi rokmi 1000 a 1200 nášho letopočtu bola aktivita požiarov na Aljaške počas takmer 2 900 rokov pomerne nízka. Od roku 1000 pred naším letopočtom až približne do roku 1900 boli lesné požiare skôr ojedinelým javom. Zlom nastal až na začiatku 20. storočia, keď počet požiarov začal výrazne rásť a v polovici storočia dosiahol rekordné hodnoty.

Tento trend pokračuje dodnes. Výsledky štúdie sa zhodujú so satelitnými dátami, podľa ktorých sa v sledovanom regióne medzi rokmi 1969 a 2023 vyskytlo minimálne 36 významných lesných požiarov. Okrem ich počtu sa zvýšila aj ich rozloha, intenzita a predĺžila sa samotná požiarna sezóna, ktorá dnes trvá výrazne dlhšie než v minulosti.

Zaujímavým zistením je aj fakt, že niektoré z najväčších nedávnych požiarov zanechali v pôde menej uhlíkov než staršie, menšie požiare. Podľa spoluautora štúdie Randyho Fulwebera z Univerzity Aljašky vo Fairbanks to môže znamenať, že súčasné požiare horia pri vyšších teplotách. „Môže to naznačovať, že tieto požiare spaľujú viac paliva, horia intenzívnejšie a zanechávajú po sebe menej uhlíkov,“ vysvetlil Fulweber.

Takéto správanie požiarov podľa vedcov poukazuje na zmenu tzv. požiarneho režimu. Inými slovami, nejde len o viac požiarov, ale o kvalitatívne odlišné požiare, ktoré majú väčší dopad na krajinu, ekosystémy aj uhlíkovú bilanciu planéty. To je obzvlášť znepokojujúce v oblastiach s permafrostom, kde môže topenie pôdy uvoľňovať ďalšie skleníkové plyny a spätne urýchľovať klimatické zmeny.

Štúdia bola publikovaná vo vedeckom časopise Biogeosciences a podľa jej autorov predstavuje dôležité varovanie. Aljaška, kedysi symbol chladu a stability, sa čoraz viac mení na región náchylný na extrémne požiare. Ak bude globálne otepľovanie pokračovať súčasným tempom, podobné scenáre sa môžu stať novým normálom nielen na Aljaške, ale aj v ďalších severných oblastiach sveta.