Aljašku zasiahla najhoršia poveternostná katastrofa za posledné desaťročia

Silná búrka, ktorá zasiahla juhozápadnú časť Aljašky počas uplynulého víkendu, vznikla zo zvyškov tajfúnu Halong. Ten sa po prechode nad chladnejšími oblasťami Tichého oceánu premenil na extrémne silnú mimotropickú cyklónu, ktorá zasiahla pobrežie s ničivou silou. Prudké vlny a vietor s rýchlosťou až 160 km/h sa prehnali pobrežnými oblasťami, zmetajúc celé osady a zanechávajúc za sebou len trosky.

Guvernér Aljašky Mike Dunleavy uviedol, že požiadal Biely dom o vyhlásenie stavu „veľkej katastrofy“. Podľa jeho slov sú škody také rozsiahle, že sa mnohí obyvatelia nebudú môcť vrátiť do svojich domovov minimálne 18 mesiacov. „Niektoré komunity boli úplne vymazané z mapy,“ uviedol Dunleavy s tým, že rozsah škôd presahuje všetko, čo štát zažil od 70. rokov minulého storočia.

Jednou z najviac zasiahnutých lokalít je obec Kipnuk, kde bolo podľa prvotných odhadov zničených až 121 domov, čo predstavuje približne 90 % všetkých obývaných budov. Podobný osud postihol aj dedinu Kwigillingok, kde bola voda taká silná, že desiatky domov odniesli rozvodnené prúdy do mora. Viac ako tretina zostávajúcich domov je podľa úradov vážne poškodená alebo neschopná ďalšieho používania.

Vlny prílivu, poháňané hurikánovými vetrami, zaplavili rozsiahle územia s nízkou nadmorskou výškou, kde sa nachádzajú tradičné domorodé dediny. Mnohé z nich sú prístupné len letecky alebo po rieke, čo výrazne komplikuje záchranné a humanitárne operácie. Hoci búrka zasiahnuté oblasti zasiahla silou porovnateľnou s hurikánom druhej kategórie, jej dopady sú ešte závažnejšie pre extrémne podmienky a nedostatok infraštruktúry v regióne.

Poveternostná katastrofa si vyžiadala aj obete na životoch

Bilancia obetí je zatiaľ tragická. Záchranné tímy potvrdili jednu obeť a dvoch nezvestných. Desiatky ľudí museli byť zachránené vrtuľníkmi z domov, ktoré zaplavila voda alebo odrezala od okolia. Miestne úrady vyzdvihujú hrdinskú prácu záchranárov, ktorí čelili neľútostným poveternostným podmienkam v snahe zachrániť životy.

V rámci rozsiahlej evakuačnej operácie spustila Aljašská národná garda letecký most do Anchorage. Prvé stovky vysídlených osôb už boli prevezené do dočasných ubytovacích zariadení – športovej arény a kongresového centra. Zatiaľ bolo presunutých približne 575 ľudí, no očakáva sa, že celkový počet evakuovaných prekročí 1 600. V najbližších dňoch budú títo ľudia presunutí do hotelov a prenajatých bytov, kde by mali prežiť nadchádzajúcu zimu.

Guvernér Dunleavy varoval, že mnohí obyvatelia sa do svojich domov nevrátia po celý zimný polrok. „Zasiahnutá oblasť patrí medzi najnehostinnejšie miesta v Severnej Amerike. Teploty tu počas zimy bežne klesajú pod -40 °C,“ upozornil. To podľa neho znamená, že snahy o obnovu budú musieť byť načas prerušené a záchranné tímy budú zamerané predovšetkým na zabezpečenie základných potrieb – tepla, vody a potravín.

Federálna vláda už nasadila špecializované tímy pre environmentálnu a technickú rekognoskáciu. Ich úlohou je posúdiť stav terénu, kvalitu vody a infraštruktúru, ktorá bola poškodená. Ak Biely dom oficiálne schváli vyhlásenie katastrofy, uvoľní sa finančná pomoc určená na obnovu domov, opravy ciest, prístavov a zásobovanie energiami. Očakáva sa, že federálne fondy pokryjú nielen okamžitú humanitárnu pomoc, ale aj dlhodobú obnovu.

Miestne samosprávy a dobrovoľníci medzitým robia všetko pre to, aby poskytli pomoc obyvateľom, ktorí stratili všetko. Zatiaľ čo niektorí z nich zostávajú v provizórnych prístreškoch, iní sa uchýlili k príbuzným v iných častiach štátu. Humanitárne organizácie vyzývajú verejnosť na dary, keďže zásoby jedla, teplého oblečenia a paliva sú v oblasti nedostatkové.

Katastrofa spôsobená tajfúnom Halong je mementom pre severné oblasti USA, ktoré sa v posledných rokoch čoraz častejšie stretávajú s extrémnymi prejavmi počasia. Odborníci upozorňujú, že otepľovanie arktických oblastí prispieva k zosilňovaniu búrok a narušeniu tradičných klimatických vzorcov. Aljaška tak čelí novej ére výziev, ktoré preveria odolnosť jej obyvateľov aj schopnosť štátu reagovať na čoraz extrémnejšie situácie.