Alpy sa môžu zmeniť na nepoznanie. Tak zlé ako teraz, to ešte nebolo

Aj mnoho Slovákov sa v lete chodí do Álp schladiť pred horúčavami, ktoré sužujú už nielen nížiny, ale aj ďalšie oblasti nášho územia. V zimnom období sú zároveň Alpy garantom snehu a dobrej lyžovačky.

Rakúski odborníci však prišli so znepokojúcjúcou správou. Na začiatku marca totiž zaznamenali nový rekord, čo naznačuje, že Alpy sa menia a o niekoľko rokov môžu byť úplne iné.

Ľadovce sa menia

Najväčší problém nie je len v tom, že zimy sú teplejšie. Mení sa celý charakter vysokohorskej krajiny. Sneh prichádza neskôr, častejšie ho prerušujú teplé epizódy a na jar mizne rýchlejšie než kedysi.

To sa následne podpisuje aj pod stav ľadovcov, stabilitu svahov, vodný režim a napokon aj pod budúcnosť zimného turizmu v jednej z najnavštevovanejších oblastí Európy.

Veľmi výrečné sú pritom aj najnovšie údaje z Rakúska. Rakúsky alpský spolok len teraz zverejnil novú bilanciu, podľa ktorej ustupuje až 94 z 96 sledovaných rakúskych ľadovcov. V hydrologickom roku 2024/25 sa 79 meraných ľadovcov skrátilo v priemere o 20,3 metra. V niektorých prípadoch sú straty doslova šokujúce.

Alpeiner Ferner ustúpil o 114,3 metra a Stubacher Sonnblickkees o 103,9 metra. Odborníci už pritom nehovoria len o ústupe, ale aj o rozpade ľadovcových más.

To je mimoriadne vážny signál. Ľadovce totiž nie sú len estetickou súčasťou alpskej scenérie. Fungujú ako zásobáreň vody, ovplyvňujú miestnu klímu a stabilitu horninového prostredia. Keď ubúda sneh a ľad, odhaľujú sa skalné masívy, rastie riziko padania skál a mení sa aj správanie horských svahov. Alpy sa tak nemenia len vizuálne, ale doslova aj fyzicky.

Nová rekordná hodnota snehu

Do tohto obrazu teraz zapadol ďalší mimoriadne znepokojivý údaj. Na vysokohorskom observatóriu Sonnblick, kde sa celková výška snehu meria denne už od roku 1938, namerali 1. marca 2026 len 100 centimetrov snehu. Podľa GeoSphere Austria ide o najnižšiu hodnotu pre tento dátum od začiatku meraní.

Až pri takomto porovnaní naplno vynikne, ako veľmi sa podmienky v Alpách zmenili. Kedysi totiž v máji 1944 dosiahla maximálna výška snehu na tomto mieste až 11,90 metra.

Práve tento údaj je mimoriadne silný, pretože Sonnblick patrí medzi najcennejšie vysokohorské meracie lokality v Európe. Ide o jednu z najdlhších alpských sérií meraní snehovej pokrývky, a preto vývoj na tomto mieste veľmi dobre ukazuje, čo sa deje v širšom priestore Álp. Nejde o krátkodobú zvláštnosť jednej zimy, ale o ďalší diel skladačky, ktorá je z roka na rok znepokojivejšia.

Dlhodobé pozorovania naznačujú, že v Alpách ubúda stabilná zimná akumulácia snehu, najmä počas stredu zimy. Keď sa k tomu pridajú teplejšie jarné mesiace a častejšie vlny horúčav v teplej časti roka, následky sú jasné. Menej snehu znamená slabšiu ochranu ľadovcov, rýchlejšie topenie a väčší tlak na celý horský systém.

Dopady však nepocítia len vedci či horské oblasti. Zmeny v Alpách sa môžu prejaviť aj nižšie v krajine. Súvisia s dostupnosťou vody, s prietokmi riek, s výrobou energie aj s fungovaním cestovného ruchu. Ak sa bude snehová pokrývka naďalej znižovať a ľadovce sa budú rozpadávať takýmto tempom, následky budú čoraz viditeľnejšie aj mimo samotných hôr.

Alpy tak dnes stoja na prahu veľkej premeny. To, čo bolo pre generácie Európanov symbolom večného snehu a ľadu, už nemusí zostať rovnaké. Najnovšie dáta zo Sonnblicku aj z rakúskych ľadovcov ukazujú, že nejde o vzdialenú hrozbu, ale o proces, ktorý prebieha práve teraz. A ak bude pokračovať, Alpy sa môžu v nasledujúcich desaťročiach zmeniť na nepoznanie.