Amazónia vstupuje do „hypertropického“ podnebia prvýkrát za 10 miliónov rokov
V amazonskom dažďovom pralese sa objavuje nový typ klimatického režimu, keďže intenzívne horúčavy a sucho naďalej posúvajú región za hranice prijateľných hodnôt pre tropický ekosystém.
V amazonskom dažďovom pralese sa objavuje nový typ klimatického režimu, keďže intenzívne horúčavy a sucho naďalej posúvajú región za hranice prijateľných hodnôt pre tropický ekosystém.
Podľa popredných výskumníkov sa podmienky v najväčšom svetovom dažďovom pralese stupňujú do bodu, kedy sa menia na takzvaný „hypertropický“ režim. Ide o extrémne prostredie, ktoré sa na našej planéte nevyskytovalo približne 10 až 40 miliónov rokov – teda od čias, kedy bola Zem podstatne teplejšia než dnes.
Hlavný autor štúdie Jeff Chambers upozorňuje, že ak budeme pokračovať v nekontrolovanom vypúšťaní skleníkových plynov, táto klíma, ktorá je ďaleko za hranicami toho, čo dnes definujeme ako tropický les, by sa do konca storočia mohla v Amazónii vyskytovať až 150 dní v roku s ničivými globálnymi následkami.
Alarmujúci trend v Amazónii
Analýza tridsaťročných demografických údajov o lesoch odhalila alarmujúci trend: úmrtnosť stromov sa počas takýchto horúcich suchých období zvyšuje až o 55 %. Aby vedci pochopili mechanizmus tohto katastrofálneho odumierania, pozorovali proces transpirácie počas silných klimatických javov El Niño v rokoch 2015 a 2023.
Zistili, že v momente, keď vlhkosť pôdy klesne pod kritickú hranicu jednej tretiny svojej kapacity, stromy v snahe prežiť uzatvárajú póry v listoch, aby zabránili strate vody. Tento obranný mechanizmus však spúšťa smrteľnú reťazovú reakciu – bez otvorených pórov listy nedokážu zachytávať oxid uhličitý potrebný na fotosyntézu, čo vedie k energetickému vyhladovaniu rastliny.
Konečnou fázou je tzv. hydraulický kolaps. Keď strom čelí extrémnemu suchu, v jeho miazge sa začnú vytvárať vzduchové bubliny, známe ako embólie. Ak ich počet prekročí únosnú mieru, transport vody sa definitívne zastaví a strom odumiera. Masívny úhyn vegetácie a znížená schopnosť preživších stromov pohlcovať uhlík by mohli zásadne destabilizovať globálnu klímu, keďže Amazónia prestane fungovať ako kľúčový regulátor svetového uhlíkového rozpočtu.
Klimatické modely naznačujú, že hypertropické podmienky sa v Amazónii stanú bežnými už v priebehu nasledujúcich dvoch až štyroch desaťročí a do roku 2100 by mohli v regióne prevládať celoročne. Vedci preto naliehavo vyzývajú politikov k akcii, pričom zdôrazňujú, že súčasné horúce suchá sú len varovným signálom vznikajúcej novej klímy.
Jeff Chambers však dodáva, že tento scenár nie je nevyhnutný – miera tohto procesu je stále v našich rukách a závisí od okamžitých opatrení na ochranu klímy.
