Amazonský dažďový prales sa spamätáva: Odlesňovanie v brazílskej časti výrazne kleslo

Podľa brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru (INPE), ktorý sleduje zmeny v rozlohe lesov pomocou satelitov, bolo v období od augusta 2024 do júla 2025 odlesnených 5796 štvorcových kilometrov amazonského územia. Pre lepšiu predstavu – ide o plochu približne štyrikrát väčšiu, ako zaberá oblasť Veľkého Londýna. Hoci je toto číslo stále alarmujúce, znamená ďalší pokles v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a potvrdzuje trend postupného zlepšovania.

Koordinátor INPE, Cláudio Almeida, uviedol, že úbytok pôvodnej vegetácie v brazílskej Amazónii klesol už štvrtý rok po sebe. Tento vývoj je podľa neho výsledkom kombinácie sprísnených vládnych opatrení, zvýšenej kontroly nezákonnej ťažby dreva a rastúceho povedomia o environmentálnych problémoch medzi samotnými obyvateľmi regiónu.

Amazonský dažďový prales, rozprestierajúci sa na území deviatich krajín Južnej Ameriky, je často označovaný za „pľúca planéty“. Vďaka svojej rozlohe a rozmanitosti rastlín pohlcuje obrovské množstvo oxidu uhličitého, čím významne prispieva k spomaleniu globálneho otepľovania. Každý výrub či požiar preto znamená nielen ekologickú stratu pre Brazíliu, ale aj zásah do globálnej klímy.

Brazílska vláda pod vedením prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu si stanovila ambiciózny cieľ – dosiahnuť nulové odlesňovanie do roku 2030. Tento záväzok patrí medzi najdôležitejšie environmentálne sľuby krajiny a má byť základom jej klimatickej politiky. Ochrana Amazónie sa zároveň stala ústrednou témou nadchádzajúcej Konferencie OSN o zmene klímy (COP30), ktorá sa uskutoční v novembri v meste Belém, priamo v srdci amazonského regiónu.

Boj o záchranu pralesa nekončí

Podľa odborníkov je pokles odlesňovania výsledkom nielen politickej vôle, ale aj spolupráce s medzinárodnými partnermi. Brazília čerpá finančné prostriedky z klimatických fondov, ktoré sú určené na podporu trvalo udržateľného hospodárenia s pôdou a rozvoj ekologického poľnohospodárstva. Dôležitú úlohu zohrávajú aj satelitné monitorovacie systémy, ktoré umožňujú v reálnom čase sledovať nelegálne výruby a rýchlo zasiahnuť.

Napriek pozitívnym výsledkom experti varujú, že boj o záchranu Amazónie sa zďaleka nekončí. V mnohých oblastiach pokračujú požiare, ktoré vznikajú zámerným vypaľovaním pôdy na poľnohospodárske účely. Okrem toho rastie tlak zo strany ťažobného priemyslu a výstavby infraštruktúry, ktoré ohrozujú pôvodné obyvateľstvo aj unikátne ekosystémy.

Ak by sa podarilo dlhodobo udržať trend poklesu odlesňovania, mohlo by to mať významný vplyv na spomalenie klimatickej zmeny. Amazónia totiž nie je len brazílskym dedičstvom, ale kľúčovým pilierom stability globálneho klimatického systému. Jej zachovanie znamená ochranu biodiverzity, vody, klímy a života miliónov ľudí, ktorí sú na jej zdrojoch existenčne závislí.

Údaje zverejnené INPE preto prinášajú nielen nádej, ale aj zodpovednosť – pokračovať v opatreniach, ktoré Amazónii vracajú rovnováhu. Krajina, ktorá bola v minulosti kritizovaná za masívne odlesňovanie, sa dnes môže stať vzorom environmentálnej obnovy. Budúci vývoj ukáže, či sa Brazílii podarí svoje ambície pretaviť do trvalej ochrany najväčšieho pralesa na svete.