Amazonský prales za 40 rokov prišiel o rozlohu Nemecka a Francúzka dokopy
Odborníci v pondelok uviedli, že amazonský dažďový prales stratil za štyri desaťročia odlesnením plochu o veľkosti Nemecka a Francúzska dohromady.
Odborníci v pondelok uviedli, že amazonský dažďový prales stratil za štyri desaťročia odlesnením plochu o veľkosti Nemecka a Francúzska dohromady. To podnecuje sucho a rekordné požiare v celej Južnej Amerike.
Najväčšia džungľa na svete, ktorá sa rozprestiera v deviatich krajinách, má kľúčový význam v boji proti klimatickým zmenám, pretože dokáže absorbovať z atmosféry oxid uhličitý, ktorý otepľuje planétu. Vedci však tvrdia, že rekordný nárast požiarov v tomto roku namiesto toho uvoľnil obrovské množstvo oxidu uhličitého späť do atmosféry.
V rôznych vedeckých správach sa uvádzajú pochmúrne súvislosti medzi úbytkom lesov a meniacou sa klímou a následnou devastáciou pre ľudí a voľne žijúce zvieratá. Podľa RAISG, kolektívu výskumníkov a mimovládnych organizácií, odlesňovanie, najmä na ťažobné a poľnohospodárske účely, viedlo v rokoch 1985 až 2023 k strate 12,5 % rastlinného krytu Amazónie.
To predstavuje stratu 88 miliónov hektárov (880 000 km2) lesného porastu v Brazílii, Bolívii, Peru, Ekvádore, Kolumbii, Venezuele, Guyane, Suriname a Francúzskej Guyane. „Veľké množstvo ekosystémov zmizlo, aby ustúpilo obrovským plochám pasienkov, sójových polí alebo iných monokultúr, alebo sa zmenilo na krátery na ťažbu zlata,“ uviedli odborníci z RAISG.
Amazonský prales ničia aj požiare
„S úbytkom lesov vypúšťame do atmosféry viac uhlíka, čo narúša celý ekosystém, ktorý reguluje klímu a hydrologický cyklus, čo jednoznačne ovplyvňuje teploty,“ uviedla Sandra Rio Caceresová z Inštitútu spoločného dobra, peruánskeho združenia, ktoré sa podieľalo na štúdii. Úbytok vegetácie v Amazónii podľa nej priamo súvisí s veľkým suchom a lesnými požiarmi, ktoré postihujú viaceré juhoamerické krajiny.
Služba na monitorovanie atmosféry Copernicus v pondelok uviedla, že požiare v Amazonke a mokradiach Pantanalu boli najhoršie za takmer dve desaťročia. Sieť vedcov World Weather Attribution v nedeľu uviedla, že klimatické zmeny zvyšujú riziko a závažnosť požiarov v Amazónii a Pantanale, pri ktorých sa do atmosféry uvoľňuje „obrovské množstvo“ oxidu uhličitého.
„Nekonečné horúčavy v kombinácii s nízkymi zrážkami zmenili tieto vzácne ekosystémy na vysoko horľavé požiariská,“ uviedla Clair Barnesová, výskumníčka z Imperial College London. „Pokiaľ bude svet spaľovať fosílne palivá, riziko ničivých požiarov v Amazónii a Pantanale sa bude naďalej zvyšovať,“ dodala.
Sucho okrem toho spôsobilo, že hladina niektorých amazonských riek je najnižšia za posledné desaťročia. To ohrozuje život približne 47 miliónov ľudí, ktorí žijú na ich brehoch.
