Antarktický ľadovec sa topí alarmujúcim tempom. Vedci varujú pred dôsledkami pre hladinu morí

Ľadovec Hectoria sa nachádza v severnej časti Antarktídy, na východnom okraji Antarktického polostrova. Ide o oblasť, ktorá podľa klimatológov patrí k najrýchlejšie sa otepľujúcim miestam na Zemi. Počas novembra a decembra roku 2022 sa značná časť tohto ľadovca zosunula do mora, pričom satelitné merania ukázali, že jeho plocha sa zmenšila o približne osem kilometrov – čo predstavuje stratu až 50 % pôvodného objemu.

Tieto zistenia priniesla nová štúdia vedcov z Coloradskej univerzity, publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Nature Geoscience. Autori varujú, že spôsob, akým sa Hectoria roztopila, môže mať vážne dôsledky pre vývoj hladiny svetových oceánov. Podľa nich totiž nejde len o izolovaný prípad, ale o jasný príklad zrýchľujúceho sa procesu topenia ľadovcov v dôsledku klimatických zmien.

„Je to šokujúce. Rýchlosť ústupu je jednoducho šialená,“ povedal pre televíziu CNN hlavný autor štúdie Ted Scambos. Dodal, že hoci samotný ľadovec Hectoria nie je svojou rozlohou veľký, jeho kolaps je dôležitým signálom o tom, ako rýchlo sa môžu meniť aj väčšie ľadové masy, ktoré držia obrovské množstvo sladkej vody.

Ľadovec Hectoria patrí medzi tzv. pevninské ľadovce, ktoré sa zvyčajne posúvajú a topia len o niekoľko metrov ročne. Tentoraz však došlo k posunu o celé kilometre, čo vedci považujú za extrémne neobvyklé. Ak by rovnakým tempom začali ustupovať väčšie antarktické ľadovce – ako napríklad Thwaitesov alebo Pine Island –, dopady by boli katastrofálne. Hladina svetových morí by sa mohla zvýšiť o niekoľko metrov, čo by ohrozilo pobrežné mestá po celom svete.

Dôsledky na hladinu morí a širší klimatický dopad

Vedci upozorňujú, že proces topenia v oblasti Antarktického polostrova je zosilňovaný viacerými faktormi. Okrem rastúcej teploty vzduchu sa tu zohrieva aj oceánska voda, ktorá preniká pod ľadové masy a narúša ich stabilitu odspodu. Tento dvojitý efekt spôsobuje, že ľadovce sa rýchlejšie lámu, posúvajú a strácajú kontakt s pevninou.

Spoluautorka štúdie Naomi Ochwatová pripomenula, že podobné javy sa už v minulosti vyskytli, avšak v oveľa dávnejších obdobiach. „K niečomu podobnému došlo naposledy pred 15 000 až 19 000 rokmi, počas obdobia globálneho otepľovania, ktoré ukončilo poslednú dobu ľadovú,“ vysvetlila. Rozdiel je však v tom, že dnešné otepľovanie prebieha omnoho rýchlejšie a je spôsobené prevažne ľudskou činnosťou.

Zrýchlené topenie ľadovcov má okrem priamych dôsledkov na hladinu morí aj širšie klimatické dopady. Znižuje sa odrazivosť povrchu (tzv. albedo), čo znamená, že Zem absorbuje viac slnečnej energie a ďalej sa otepľuje. Navyše sa do oceánov dostáva viac sladkej vody, ktorá mení prúdenie morských prúdov a môže ovplyvniť aj počasie v miernych zemepisných šírkach.

Vedci preto zdôrazňujú potrebu sledovať vývoj v Antarktíde s maximálnou pozornosťou. Každý takýto prípad, ako je Hectoria, poskytuje dôležité dáta o tom, ako klimatické zmeny ovplyvňujú najchladnejší kontinent planéty. Aj keď samotný kolaps Hectorie nezvýši hladinu morí o viac než niekoľko milimetrov, ide o varovný signál, že hranica možného sa posúva.

Ak by sa podobný scenár zopakoval u väčších ľadovcov, svet by mohol čeliť dramatickému zrýchleniu rastu hladiny oceánov už v priebehu niekoľkých desaťročí. Pre vedcov je Hectoria symbolom toho, ako rýchlo môže klimatická rovnováha skolabovať – a ako málo času zostáva na jej stabilizáciu.