Antarktída zažíva nezvyčajnú vlnu horúčav. Čo sa tam deje? Aký to bude mať vplyv?

Podľa údajov britského Inštitútu pre výskum Antarktídy boli tamojšie teploty v júli, ktorý je pre antarktickú oblasť zimným mesiacom, v priemere o 3,1 °C vyšší ako obvykle, uvádza web televízia ORF a České noviny.

Dĺžka trvania tohto teplého obdobia je neobvyklá, upozornil výskumník Thomas Caton Harrison z Inštitútu pre výskum Antarktídy. Podľa neho by to mohlo znamenať, že smerujeme k mimoriadne teplej antarktickej zime.

Teploty na najchladnejšom kontinente na Zemi sa pohybovali od -34,68 °C 15. júla do -28,12 °C na konci mesiaca. Posledný dátum, pre ktorý sú údaje k dispozícii, je 7. augusta, kedy hodnota stúpla na -26,6 °C. V oblasti pri Wedellovom mori boli namerané teploty až +10 °C.

Najdôležitejšou príčinou vlny horúčav je podľa vedcov náhle stratosférické oteplenie nad južným pólom, ku ktorému došlo v júli, čo viedlo k spomaleniu prúdov okolo kontinentu a oslabeniu stratosférického polárneho víru nad Antarktídou.

Tak ako nad severným pólom, silné vetry fúkajúce na okraji polárneho vortexu udržujú zamrznutú vzduchovú hmotu nad arktickou oblasťou, ale keď tieto vetry zoslabnú, tento zamrznutý vzduch zmení smer a dochádza k výmene vzduchovej hmoty, čo vedie k otepľovaniu v arktických oblastiach. Rovnaký proces sa deje aj nad Antarktídou.

K takémuto výraznému otepleniu naposledy došlo v marci 2022 v Antarktíde. Súčasná vlna horúčav síce nebola taká silná ako tá v roku 2022, ale je oveľa rozsiahlejšia, čo je znepokojujúci vývoj z hľadiska topenia ľadovcov v oblasti južného pólu.

Čo to znamená?

Hoci sú teplotné výkyvy v období antarktickej zimy pomerne obvyklé, je aktuálna a najmä dlhotrvajúca vlna vyšších teplôt podľa Harrisona nezvyčajná. Vyššie teploty môžu znamenať, že ľadová plocha, ktorou je Antarktída pokrytá, sa bude roztápať rýchlejšie. 

Podľa štúdie zverejnenej v júni sa Antarktída blíži k ďalšiemu tzv. bodu zvratu, keď už dôsledky klimatických zmien spôsobených človekom nepôjde zvrátiť. Topenie ľadovcov prispieva k zvýšeniu hladiny morí, čo má dôsledky aj za hranicami Antarktídy.

Podľa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) znepokojujúce klimatické trendy naznačujú, že okrem topenia ľadovcov ľudstvo čakajú v budúcnosti častejšie záplavy, požiare a vlny horúčav ako dôsledok globálneho otepľovania.