Arktická zima sa prehnala cez 13 štátov. Priniesla rekordný chlad a 40 cm snehu

Systém postupoval z oblasti stredozápadu cez región Veľkých jazier až do severovýchodu a častí juhovýchodu, kde boli v platnosti výstrahy pred zimnou búrkou či mrznúcimi teplotami.
Búrku sprevádzalo rozsiahle sneženie, ktoré sa v mnohých oblastiach stalo prvým takto výrazným vstupom zimy.

Najviac snehu napadlo v pásme od stredozápadu po oblasť Veľkých jazier, kde podľa správ dosiahli úhrny miestami až okolo 38 centimetrov. Meteorológovia vopred upozorňovali, že v týchto regiónoch môžu intenzívne sneženie priniesť 25 až 30 centimetrov snehu, čo sa v mnohých lokalitách aj potvrdilo.

Ďalšie štáty hlásili síce slabšie, no stále významné sneženie. Tam, kde boli teploty o niečo vyššie alebo bolo menej vlhkosti, sa výška snehovej pokrývky pohybovala najčastejšie medzi 10 až 20 centimetrami. Aj tieto hodnoty však spôsobili problémy v doprave, na cestách sa tvorila kašovitá vrstva a viditeľnosť sa pri snehových prehánkach výrazne zhoršovala.

Popri snežení udreli aj mimoriadne nízke teploty. Studený arktický vzduch, ktorý do USA prenikol po zadnej strane systému, spôsobil, že teploty v mnohých oblastiach klesli hlboko pod bežné novembrové hodnoty. Na juhu a juhovýchode zaznamenali meteorológovia pokles teplôt na -2 °C a miestami aj nižšie. V severných štátoch, teda v oblasti okolo Veľkých jazier a stredozápadu, sa mrazy rozšírili na veľké územie a vplyvom silného vetra bola pocitová teplota ešte nižšia.

Čo spôsobilo vpád zimy až na juh USA?

Takto výrazný vpád zimy v USA má jasné meteorologické vysvetlenie. Celý proces odštartoval hlboký výbežok tlakovej níže vo vyšších vrstvách atmosféry, ktorý spôsobil výrazný pokles polárneho jet streamu. Ten otvoril cestu pre arktický vzduch, aby sa mohol posunúť ďaleko na juh a východ kontinentu. Práve táto dynamika umožnila, aby sa studený vzduch spojil s postupujúcou tlakovou nížou a prehĺbil jej účinky.

Druhým zásadným faktorom bola kombinácia vlhkosti a chladu. Keď sa tlaková níž presúvala nad región s už prítomným studeným vzduchom, vytvorili sa ideálne podmienky pre silné sneženie. Kontrast medzi relatívne teplejšími povrchmi jazier a chladným vzduchom vo vyšších vrstvách prehrieval sneženie najmä v okolí Veľkých jazier, kde sa miestami vyskytovali intenzity snehu dosahujúce niekoľko centimetrov za hodinu.

Výraznú úlohu zohral aj známy fenomén lake-effect. Keď studený arktický vzduch pretekal ponad teplejšiu hladinu Veľkých jazier, začal naberať vlhkosť, ktorá sa neskôr vyzrážala v podobe hustých a veľmi úzkych pásiem sneženia. Tie dokážu zasiahnuť niekoľkokilometrové územia obrovským množstvom snehu, zatiaľ čo o pár kilometrov ďalej takmer nesneží. Aj tentoraz sa tento efekt naplno prejavil.

Po odchode hlavného zrážkového systému však problémy nekončili. Za tlakovou nížou zostala zakotvená masa veľmi studeného vzduchu, ktorá v kombinácii s vyjasnením a čerstvou snehovou pokrývkou spôsobila ešte výraznejšie nočné ochladenie. V mnohých štátoch tak padli rekordy alebo aspoň hodnoty, ktoré sa k nim veľmi priblížili.

Celá situácia vzbudila pozornosť nielen rozsahom, ale aj načasovaním. Ide o veľmi skorý príchod takto intenzívnych zimných podmienok, čo vyvoláva otázky, či budú podobné poveternostné podmienky v úvode zimnej sezóny v najbližších rokoch častejšie. Meteorológovia však zatiaľ upozorňujú, že ide o kombináciu viacerých faktorov, ktoré sa nemusia opakovať každý rok.

Arktická zima, ktorá zasiahla trinásť štátov, tak priniesla snehové úhrny blížiace sa k 40 centimetrom a prudký pokles teplôt. Jej rozsah, dynamika a vplyv na každodenný život robia z tejto udalosti jednu z najvýraznejších epizód začiatku zimy v USA. Obyvatelia aj meteorológovia teraz zostávajú v strehu, či bude podobných extrémov v nasledujúcich týždňoch pribúdať.