Arktického ľadu bolo tento rok alarmujúco málo. Ukázalo sa, že jeho maximálna rozloha je o viac ako milión kilometrov menšia ako bol priemer v rokoch 1981 - 2010. Vedci varujú, že takéto rýchle tempo otepľovania Arktídy by mohlo mať vážny vplyv na iné oblasti sveta.
Arktický morský ľad sa každoročne zväčšuje a zmenšuje v závislosti od ročných období. Začiatkom marca, po mnohých mesiacoch zimy, je jeho rozsah najväčší. Potom sa ľadová pokrývka začala topiť, až kým v septembri nedosiahne svoj najmenší rozsah.
Podľa výskumu vedcov z Národného inštitútu pre údaje o snehu a ľade (NSIDC) na Coloradskej univerzite v Boulderi sa maximálny rozsah ľadu začína znepokojivo zmenšovať.
Tohtoročný maximálny rozsah arktického ľadu, zaznamenaný v marci, bol viac ako 14,6 milióna km². Je to 5. najnižšia hodnota od roku 1979, keď sa začali satelitné merania. Ľadu bolo o viac ako 1 milión km² menej ako v priemere za roky 1981 - 2010.
Od začiatku vedenia záznamov sa priemerná rozloha ľadu za celý marec zmenšila v priemere o 39 000 km² ročne. Najnižší maximálny rozsah bol zaznamenaný v roku 2017, keď sa ľad rozprestieral na ploche 14,4 milióna km², než sa začal zmenšovať.
Od roku 2017 sa vyskytlo 5 najnižších maximálnych rozsahov a všetkých 10 rekordne nízkych rozsahov bolo zaznamenaných od roku 2006.
Mark Serreze z NSIDC povedal: „Zdá sa, že k najväčšiemu otepľovaniu Arktídy dochádza na strane Atlantického oceánu v blízkosti Barentsovho mora. Jeho presné príčiny sa stále skúmajú, ale vedci predpokladajú, že procesy topenia ľadu sú poháňané teplou vodou z Atlantiku, ktorá zosilňuje účinok otepľovania atmosféry. Myslíme si, že to zrejme spôsobujú zmeny v oceánskej cirkulácii."
Tento rok sa proces topenia ľadovej pokrývky začal o 6 dní skôr ako zvyčajne, čo však mohlo byť ovplyvnené zmenou počasia. Je tiež ťažké určiť, či nízky maximálny rozsah bude mať za následok rekordne nízky minimálny rozsah, a to môže byť tiež ovplyvnené letným počasím. Vedci však zdôrazňujú, že trendy poukazujú na postupný úbytok ľadu.
Úbytok arktického ľadu znamená zmeny v počasí vo zvyšku sveta. Atmosférické podmienky sú totiž výrazne ovplyvnené snahou vyrovnať teplotné rozdiely medzi vyššími a nižšími zemepisnými šírkami, čo spôsobuje pohyb vzduchových hmôt v atmosfére. Skutočnosť, že Arktída sa otepľuje oveľa rýchlejšie ako zvyšok planéty, mení tento teplotný gradient.
Serreze vysvetlil, že tmavá voda pohlcuje teplo, a tá sa odráža od ľadu, čím sa urýchľuje proces topenia, a tiež sa tvoria väčšie vlny, čo spôsobuje eróziu pobrežia. Mnohé morské cicavce strácajú svoje biotopy a ohrozené sú aj zdroje obživy domorodých komunít.