Astmatici pocítia zhoršenie klímy oveľa viac. Nová štúdia vás nepoteší

WHO v aprílovej špeciálnej správe napísala, že klimatické zmeny sú najväčšou globálnou hrozbou pre ľudstvo v 21. storočí. Do roku 2050 spôsobia v dôsledku tepelného stresu, podvýživy, malárie a zažívacích problémov na celom svete ročne v priemere 250 000 úmrtí ľudí.

Dôsledky klimatických zmien sú nebezpečnejšie pre pacientov s pľúcnymi ochoreniami, uvádzajú pneumológovia a vedci z Európskej respiračnej spoločnosti (ERS). Odborníci požadujú prísnejšie normy čistoty vzduchu.

Hrozba pre ľudí s dýchacími ochoreniami

Správa European Respiratory Society hovorí o tom ako klimatické katastrofy, ako sú vlny horúčav, lesné požiare a záplavy, zhoršia dýchacie ťažkosti u miliónov ľudí na celom svete, najmä u dojčiat, malých detí a starších ľudí.

„Klimatické zmeny ovplyvňujú zdravie každého človeka, no k najzraniteľnejším patria nepochybne pľúcni pacienti. Tí ľudia, ktorí už majú ťažkosti s dýchaním, sú oveľa citlivejší na meniace sa podnebie. Ich symptómy sa zhoršia a niektoré sa stanú smrteľnými," povedala profesorka Zorana Jovanovic Andersen, jedna z autorov správy.

Podľa správy medzi tieto účinky patria vyššie teploty vzduchu, ktoré zvyšujú množstvo alergénov vo vzduchu. Extrémne poveternostné javy ako napríklad suchá a lesné požiare, ktoré sú čoraz častejšie, vedú k epizódam extrémneho znečistenia ovzdušia vysokou prašnosťou. Silné dažde a záplavy zvyšujú vlhkosť, čím podporujú rast plesní v budovách.

V neposlednom rade sa v miernom pásme predlžuje teplé počasie, ktoré praje peľom. Peľová sezóna nastupuje skôr a končí neskôr ako to bolo pred niekoľkými rokmi.

Európske normy kvality ovzdušia sú „zastarané“

Správa poukazuje na nebezpečenstvo najmä pre deti a dojčatá, ktorých dýchací systém sa ešte len vyvíja.

„Ako lekári a sestry starajúci sa o pľúcnych pacientov si musíme byť vedomí týchto hrozieb a urobiť všetko pre to, aby sme znížili nepohodlie našich pacientov," povedala profesorka Zorana Jovanovic Andersen. „Musíme im tiež vysvetliť riziká, aby sa mohli chrániť pred účinkami klimatických zmien,“ zdôraznila.

Existujúce normy kvality ovzdušia v EÚ sú hlboko pod tými, ktoré navrhuje WHO v usmerneniach o kvalite ovzdušia. Napríklad norma povolená v Európskej únii pre prachové častice PM 2,5 je 25 mikrogramov na meter kubický (µg/m3), zatiaľ čo podľa WHO by to malo byť 5 µg/m3.

„Súčasné limity sú zastarané a nechránia zdravie európskej verejnosti. Nové, ambicióznejšie normy by zabezpečili čistejšie ovzdušie a lepšie zdravie pre Európanov. Pomohli by tiež zmierniť klimatickú krízu. Vyzývame Európsky parlament, aby okamžite prijal a zaviedol nové limity," vyzvala profesorka Zorana Jovanovic Andersen.