Astronauti z Artemis II videli niečo, čo ľudské oko naživo nikdy nevidelo. Teraz sa vracajú domov. Čo bude ďalej?

V pondelok večer o 20:45 SELČ sa začalo sedemhodinové obdobie intenzívneho pozorovania Mesiaca, ktoré patrilo medzi najočakávanejšie momenty celej misie. Posádka sa pripravila na historické chvíle, počas ktorých mali astronauti možnosť sledovať nielen privrátenú, ale aj odvrátenú stranu Mesiaca. Práve odvrátená strana je pre ľudí na Zemi neviditeľná a hoci ju poznáme z fotografií sond a satelitov, doposiaľ ju nikto nevidel priamo vlastnými očami počas letu okolo Mesiaca.

Priestor pri oknách kozmickej lode Orion je obmedzený, a preto sa astronauti rozdelili do dvojíc. Každá dvojica mala vyhradený čas na pozorovanie, ktorý trval približne 55 až 85 minút. Kým jedna dvojica sledovala Mesiac a dokumentovala jeho povrch, druhá sa venovala fyzickému cvičeniu alebo pracovala na ďalších úlohách súvisiacich s priebehom misie. Tento systém umožnil efektívne využiť čas a zabezpečiť, aby každý člen posádky zažil historický pohľad na mesačný povrch.

Krátko pred 01:00 h nášho času, presne o 00:47 h, nastal moment, keď došlo k očakávanej strate signálu medzi kozmickou loďou a Zemou. Tento jav je prirodzený pri oblete Mesiaca, keď sa loď dostane na jeho odvrátenú stranu a Mesiac samotný zablokuje rádiové spojenie. V tom čase boli astronauti úplne odkázaní sami na seba a na palubné systémy. Hoci išlo o plánovanú situáciu, vždy predstavuje emocionálne silný okamih, keď si posádka naplno uvedomuje svoju vzdialenosť od Zeme.

O niekoľko minút neskôr, o 01:02 SELČ, sa loď Orion dostala do bodu najbližšieho priblíženia k Mesiacu. Vzdialenosť od jeho povrchu bola približne 7 500 kilometrov, čo umožnilo mimoriadne detailné pozorovanie. Astronauti opisovali, že veľkosť Mesiaca pri pohľade z okna pripomínala veľkosť basketbalovej lopty držanej v natiahnutej ruke. Tento pohľad bol nielen vedecky významný, ale aj mimoriadne emotívny, keďže posádka mala k dispozícii profesionálne fotoaparáty a objektívy, ktoré umožnili zachytiť jedinečné zábery.

Úspešné spojenie so Zemou

Spojenie so Zemou sa podarilo opätovne nadviazať o 01:27 SELČ, keď sa loď postupne dostala späť na viditeľnú stranu Mesiaca. Tento moment bol dôležitý pre riadiace stredisko aj pre rodiny astronautov, ktoré mohli opäť počuť hlasy posádky. Po obnovení komunikácie pokračovalo pozorovanie a dokumentovanie povrchu Mesiaca, pričom ďalší významný moment nastal o 02:35 SELČ.

V tomto čase vstúpila loď Orion do fázy, keď Mesiac začal čiastočne zatieňovať Slnko. Tento jav vytvoril unikátne svetelné podmienky, ktoré poskytli ďalšiu príležitosť na fotografovanie. Kombinácia svetla a tieňa zvýraznila reliéf mesačného povrchu a umožnila zachytiť detaily kráterov a pohorí v mimoriadne ostrom kontraste. Pre vedcov aj verejnosť ide o cenné vizuálne dáta, ktoré budú predmetom ďalšieho skúmania.

Samotné snímkovanie a pozorovanie sa ukončilo o 03:20 SELČ. Následne sa začal proces odosielania prvých snímok späť na Zem. Prenos takýchto dát si vyžaduje určitý čas, no už v priebehu nasledujúceho dňa sa očakáva postupné zverejňovanie prvých záberov. Tie by mali priniesť jedny z najdetailnejších fotografií odvrátenej strany Mesiaca, aké kedy vznikli počas pilotovanej misie.

Celá táto noc tak predstavovala historický moment nielen pre program Artemis, ale aj pre celé ľudstvo. Hoci sme odvrátenú stranu Mesiaca videli už na snímkach z automatických sond, priamy pohľad ľudského oka na tento povrch je udalosťou, ktorá sa zapíše do dejín prieskumu vesmíru. Tento úspech zároveň potvrdil, že technológie a postupy použité pri misii Artemis II fungujú podľa očakávaní.

Astronauti si aj poplakali

Práve počas noci z pondelka na utorok došlo aj k jednému z najdojemnejších momentov celej misie. Jeden z kráterov na povrchu Mesiaca totiž odteraz ponesie názov Carroll.

Stalo sa tak na počesť mena zosnulej manželky veliteľa misie. Išlo o symbolický a veľmi osobný moment, ktorý pripomenul, že vesmírne misie nie sú len o technológiách, ale aj o ľudských príbehoch a emóciách.

Astronauti sa teraz vracajú domov

Po úspešnom oblete Mesiaca sa loď Orion vydala na cestu späť k Zemi. Na návrat využíva gravitačnú silu Mesiaca, ktorá ju nasmeruje späť smerom k našej planéte. Táto trajektória sa nazýva voľný návrat a patrí medzi najbezpečnejšie spôsoby návratu z oblasti Mesiaca, pretože minimalizuje potrebu veľkých korekcií dráhy.

Návratová fáza misie potrvá približne ďalšie štyri dni. Počas tohto obdobia budú astronauti pokračovať v monitorovaní systémov lode a vykonávať posledné experimenty. Najkritickejším momentom celej návratovej fázy bude vstup do zemskej atmosféry, ktorý predstavuje jednu z technologicky najnáročnejších častí misie.

Pri návrate dosiahne loď Orion rýchlosť takmer 40 000 km/h. Pri takýchto extrémnych rýchlostiach vzniká pri trení o atmosféru obrovské množstvo tepla. Tepelný štít lode Orion bude musieť odolať teplotám dosahujúcim približne +2 800 °C. Ide o extrémne podmienky, ktoré preveria kvalitu použitých materiálov aj presnosť navigácie.

Po úspešnom prechode atmosférou kapsula Orion pristane do vôd Tichého oceánu. Na mieste už bude pripravený záchranný tím amerického námorníctva, ktorý astronautov vyzdvihne z vody a zabezpečí ich bezpečný návrat na pevninu. Tento moment bude symbolickým zavŕšením celej misie Artemis II, ktorá sa zapíše medzi najvýznamnejšie pilotované lety posledných desaťročí.

Čo bude ďalej?

Program Artemis však nekončí touto misiou. NASA už pripravuje ďalšie kroky, ktoré majú postupne pripraviť podmienky na návrat človeka na povrch Mesiaca. Misia Artemis III má dnes slúžiť ako medzikrok, ktorý umožní otestovať nové technológie ešte pred samotným pristátím.

Cieľom misie Artemis III bude pilotovaný let lode Orion na rakete SLS, počas ktorého sa na nízkej obežnej dráhe Zeme otestuje integrácia s komerčnými lunárnymi landermi. Konkrétne pôjde o testovanie systémov SpaceX Starship HLS a prípadne aj Blue Origin Blue Moon. Zároveň sa budú skúšať nové skafandre AxEMU, ktoré majú astronautom umožniť bezpečný pohyb vo vesmíre aj na povrchu Mesiaca.

Hlavný dôraz tejto misie bude kladený na skúšku manévrov, pripojenia a dokovania medzi loďou Orion a landerom. Testovať sa budú aj systémy podpory života a výstupy do otvoreného priestoru. Podobne ako misia Apollo 9 v minulosti otestovala lunárny modul bez pristátia, aj Artemis III má znížiť riziká pred budúcim pristátím na Mesiaci.

NASA pôvodne plánovala uskutočniť Artemis III v roku 2027, no začiatkom roka 2026 bol tento termín oficiálne posunutý na obdobie „do roku 2028“. V praxi to znamená, že štart sa očakáva niekedy medzi rokmi 2027 a 2028, v závislosti od pripravenosti jednotlivých systémov.

Prvé skutočné pristátie človeka na Mesiaci v rámci programu Artemis sa aktuálne presúva na misiu Artemis IV. Táto misia má byť prvým pilotovaným pristátím programu Artemis a zároveň prvým návratom ľudí na povrch Mesiaca od misie Apollo 17 v roku 1972.

Artemis IV bude štartovať na výkonnej rakete SLS Block 1B s novým horným stupňom, ktorý umožní vyniesť väčší náklad spolu s kozmickou loďou Orion. Ešte pred príletom posádky bude na obežnú dráhu Mesiaca dopravený lunárny lander – buď Starship HLS, alebo Blue Moon. Po príchode Orionu sa dvaja astronauti presunú do landera, zostúpia na povrch Mesiaca a budú vykonávať vedecké experimenty.

Celá misia Artemis IV má trvať približne 30 dní, pričom samotný pobyt astronautov na povrchu Mesiaca sa odhaduje na približne 6 až 7 dní. Počas tohto času sa plánuje uskutočniť niekoľko výstupov do terénu, ktoré umožnia zbierať vzorky a testovať nové technológie pre budúce dlhodobé misie.

NASA aktuálne cieli uskutočniť Artemis IV začiatkom roka 2028, pričom nezávislé odhady uvádzajú termín najskôr v septembri 2028. Ak sa tieto plány podaria naplniť, pôjde o historický návrat človeka na Mesiac po viac než polstoročí a zároveň o ďalší krok smerom k budúcim misiám na Mars.