Prúdenie v Atlantiku sa blíži k bodu zlomu. Toto by mohlo drasticky zmeniť našu klímu
Prúdenie v Atlantickom oceáne sa približuje k bodu zlomu a systém oceánskych prúdov môže v budúcnosti úplne skolabovať.
Prúdenie v Atlantickom oceáne sa približuje k bodu zlomu a systém oceánskych prúdov môže v budúcnosti úplne skolabovať. Zastavenie pohybu vody v oceáne bude mať vážny vplyv na počasie v mnohých regiónoch sveta.
Postupujúca zmena klímy má čoraz väčší vplyv na život v rôznych častiach sveta. Ľudská činnosť neušetrila ani moria a oceány. V januári 2024 dosiahla priemerná globálna teplota morského povrchu mimo polárnych oblastí takmer rekordnú hodnotu a tento rekord môže byť čoskoro prekonaný.
Podľa výskumu sú ohrozené nielen plytké časti oceánov, ale aj celé systémy morských prúdov vrátane tzv. Atlantickej meridionálnej cirkulácie (AMOC).
Čo je AMOC?
AMOC je systém morských prúdov v Atlantickom oceáne, ktoré ovplyvňujú podmienky v jeho vodách, ale aj mimo nich. Povrchové prúdy ako Golfský prúd prenášajú teplú slanú vodu smerom k pólom.
V polárnych oblastiach Zeme voda zamŕza. Tento proces spôsobuje zrážanie soli, ktorej koncentrácia sa vo vode postupne zvyšuje. Studená, ťažká a vysoko slaná voda klesá na dno, kde ju zachytávajú hlbokomorské prúdy a unášajú ju späť na juh.
Ako vysvetlil americký Národný úrad pre oceán a atmosféru (NOAA), táto cirkulácia vody zo severu na juh a späť prináša teplo do rôznych častí zemegule a tiež prenáša živiny potrebné na udržanie života v oceáne. Práve vďaka AMOC je klíma v pobrežných oblastiach severnej pologule relatívne mierna.
Bod zlomu
Hlavnou hrozbou pre stabilitu AMOC je topenie arktického ľadovca. Do oceánu sa potom dostáva veľa sladkej vody, čím sa znižuje koncentrácia soli privezenej z juhu a spomaľuje sa proces potápania.
Analýza ľadových jadier a sedimentov na dne ukázala, že cirkulácia zmizla pred viac ako 12 000 rokmi v dôsledku rýchleho topenia ľadovcov. Teraz sa vedci obávajú, že sa to môže zopakovať. Štúdie ukázali, že systém funguje na najslabšej úrovni za viac ako tisícročie.
Vedci z Utrechtskej univerzity vyvinuli model, ktorý simuluje postupné zvyšovanie množstva sladkej vody vstupujúcej do AMOC. Táto voda pochádzala nielen z topiacej sa ľadovej pokrývky, ale aj zo zrážok a povrchového odtoku. Keď výskumníci zvyšovali množstvo sladkej vody v simulácii, pozorovali, že AMOC postupne slabla a v jednom bode úplne skolabovala.
„Smerujeme k bodu zlomu súvisiacemu so zmenou klímy. Blížime sa, ale ešte nevieme, ako sme blízko,“ povedal hlavný autor článku Rene van Westen. Pomocou údajov boli vedci schopní vyvinúť signál včasného varovania pred kolapsom systému, ktorý súvisí s pozorovaním prepravy sladkej vody cez AMOC v južných častiach Atlantiku.
Rýchla zmena klímy
Aký vplyv by mohol mať kolaps AMOC na klímu? Silné zmeny podľa vedcov pocítia obyvatelia severozápadnej Európy, ako napríklad krajiny Nórsko, Britské ostrovy a Island. Podľa najhorších scenárov tam môže do niekoľkých desaťročí po zastavení obehu klesnúť priemerná ročná teplota asi o 5 až 15 °C a rozsah arktického ľadového krytu sa začne rozširovať čoraz južnejšie. Zmeny by sa v menšej miere dotkli aj strednej Európy.
„Žiadne realistické adaptačné opatrenia sa nedokážu vyrovnať s takými rýchlymi teplotnými zmenami,“ uviedli autori štúdie. Na druhej strane v dôsledku zániku AMOC v Južnej Amerike môže dôjsť k otepleniu a zmenám v zrážkovom režime. Z obdobia dažďov by sa stalo obdobie sucha. To by malo obrovský vplyv na fungovanie amazonského dažďového pralesa. Porucha obehu môže tiež spôsobiť zvýšenie hladiny morí asi o 1 meter.
Ako vedci vysvetlili, výsledky neodpovedajú na otázku, kedy presne dôjde ku kolapsu AMOC, ale len ukazujú, že sme na ceste k nemu. Van Westen zdôraznil, že je potrebný ďalší výskum, vrátane modelov, ktoré zohľadňujú aj progresívne znečistenie životného prostredia, ktoré nebolo v tejto analýze zohľadnené. Tieto faktory môžu urýchliť procesy kolapsu tohto obehu.
