August bol najsuchší mesiac na Slovensku. Septembrová povodeň bola jedna z najhorších v našej histórii

Rok 2024 sa pomaly chýli ku koncu a s blížiacim sa decembrom začíname sumarizovať, aký tento rok bol. Rovnako tak začali hodnotiť tento rok aj meteorológovia z Slovenského hydrometeorologického úradu (SHMÚ).

Z hydrologického pohľadu máme za sebou doslova nenormálny rok, ako sa vyjadrila riaditeľka úseku Hydrologickej služby SHM) Jana Poórová. Informovala o TASR. Máme za sebou obrovské výkyvy z pohľadu hydrológie a to doslova z mesiaca na mesiac.

Nadbytok zrážok, aj obrovské sucho

„Máme zmenu klímy, mení sa nám hydrologický režim a tento rok to ukázal vo všetkých svojich meradlách. V januári, februári aj decembri sme mali veľa vody. Napršalo, odtieklo to a prišla jar. Nebol sneh, nemalo čo odtiecť, čiže začalo sucho, a potom prišiel august, keď už naozaj chýbala tá voda," priblížila Poórová. Doplnila, že voda chýbala najmä v dôležitom vegetačnom období.

A po suchom auguste prišla rekordná povodeň, ktorá je podľa odborníkov štvrtá najhoršia v našej histórii. „Myslím si, že ju budeme radiť medzi tie najväčšie," poznamenala Poórová.

Jej základom však boli iné meteorologické podmienky ako hydrologické a došlo pri nej k súbehu dvoch tokov - Dunaja a Moravy, ktoré dosahovali v tom čase vysoké povodňové stupne.

Podľa vedcov sú príčinou klimatické zmeny

Tohtoročné extrémne povodne v strednej Európe zaujali mnohých odborníkov, ktorí sa zaoberajú klímou. Vedci tvrdia, že ničivé povodne, ktoré zasiahli región strednej Európy, teda Česko, Slovensko, Poľsko a Rakúsku, boli oveľa horšie práve kvôli klimatickej zmene, ako by mohli byť bez nej.

Panel organizácie World Weather Attribution (WWA) konštatoval, že táto štvordňová daždivá epizóda, ktorá sa u nás vyskytla bola pre našu oblasť rekordná. Vďaka dobrej predpovedi sa aspoň niektoré oblasti dokázali na veľkú vodu lepšie pripraviť a zrejme zabrániť väčším stratám na životoch.