Slovensko si v týchto dňoch pripomína 102. výročie najtemnejšej noci v našich horských dejinách, kedy sa nevyspytateľná sila prírody ukázala v tej najničivejšej podobe. V noci zo 6. na 7. februára 1924 zasiahla osadu Rybô v Hornojeleneckej doline monštruózna lavína, ktorá pod masívnou vrstvou snehu pochovala 22 ľudí, z toho až 15 detí.
Osada Rybô pod masívom Krížnej vo Veľkej Fatre sa stala symbolom nevídanej horskej katastrofy, keď sa v osudnú februárovú noc krátko po desiatej hodine večer utrhlo neuveriteľných 2,4 milióna kubických metrov snehu.
Táto obrovská masa, ktorá by podľa dnešnej klasifikácie patrila medzi tie najväčšie a najničivejšie, sa rútila rýchlosťou až 180 km/h a zrovnala so zemou tri domy, pričom ďalšie vážne poškodila.
Tragédia bola o to krutejšia, že obyvatelia, vyčerpaní brodením sa v hlbokom snehu, v tú noc neodišli do bezpečia nižšie položenej osady tak, ako mali vo zvyku počas nebezpečných dní.
Medzi 18 obeťami bolo až 15 detí, čo z tejto udalosti robí jednu z najbolestivejších v našich dejinách. Podľa odborníkov nešlo o náhodu, pretože strmé svahy Krížnej boli v minulosti drasticky odlesnené kvôli ťažbe dreva a pastve, čím krajina stratila prirodzenú ochranu pred bielym peklom.
Sila lavíny bola taká extrémna, že snehový nános v doline pretrval až do leta a ľudia si museli v masívnych kopách snehu raziť tunely, aby sa vôbec dostali k svojim obydliam.
Uprostred tohto zúfalstva sa však odohral priam neuveriteľný príbeh Benjamína Strmeňa, vtedy len trojmesačného bábätka, ktoré v kolíske zasypanej troskami šindľov prežilo pod nánosom snehu dlhé štyri hodiny vďaka malej vzduchovej bubline.
Jeho rodičia ho po zúfalom hľadaní vyhrabali holými rukami, čím sa Benjamín stal jediným zo šiestich súrodencov, ktorý túto pekelnú noc prežil. Táto katastrofa sa stala hlavným impulzom pre vznik systematickej protilavínovej ochrany a zalesňovania vo Veľkej Fatre, ktoré nás dodnes chráni pred podobnými scenármi.