Biele jarné sviatky: Prečo je sneženie na Veľkú noc pravdepodobnejšie než na Vianoce?

Z vedeckého hľadiska je fascinujúcou zaujímavosťou fakt, že štatisticky je na Slovensku pravdepodobnosť sneženia počas veľkonočných sviatkov v niektorých polohách dokonca vyššia než počas samotných Vianoc, čo spôsobuje pohyblivosť tohto sviatku a jeho častý výskyt v nevyspytateľnom období aprílových vpádov arktického vzduchu.

Pohľad na posledné roky nám túto tendenciu len potvrdzuje, pretože hoci rok 2013 bol extrémny, biele scény sme zažili aj nedávno. V roku 2021 prišlo po takmer letnom marci výrazné ochladenie a sneženie hneď po sviatkoch, zatiaľ čo v roku 2023 zasiahla snehová vlna sever a východ krajiny priamo na Veľký piatok.

Ani aktuálny rok 2026 nezostal nič dlžný tejto tradícii, keďže len pred pár dňami zasypalo severné Slovensko až 40 centimetrov nového snehu, čo opäť raz dokázalo, že jarné prebúdzanie prírody má v našich zemepisných šírkach často veľmi mrazivú predohru. Predpoveď počasia na tohtoročnú Veľkú noc nájdete v tomto aktuálnom článku. 

Veľká noc na snehu a ľade

Veľká noc v roku 2013 sa do meteorologických kroník na Slovensku zapísala ako jedna z najneobvyklejších a najchladnejších v modernej histórii, keď namiesto rozkvitnutých bahniatok a jarného slnka krajinu ochromila pravá zimná kalamita. 

Už počas Bielej soboty a Veľkonočnej nedele sa nad naše územie nasunul mimoriadne studený vzduch, ktorý v kombinácii s tlakovou nížou priniesol na celé územie Slovenska intenzívne a trvalé sneženie, ktoré neobišlo ani najteplejšie južné oblasti.

Na Veľkonočný pondelok 1. apríla 2013 sa obyvatelia prakticky všetkých miest prebudili do mrazivého rána s bohatou snehovou nádielkou, pričom v Bratislave vtedy namerali rekordných viac ako 20 centimetrov snehu a v iných častiach krajiny hrúbka pokrývky presahovala 50 cm.

Kúpači a šibači sa namiesto ľahkého jarného oblečenia museli brodiť závejmi v zimných bundách a čižmách, čo vytvorilo bizarné vizuálne kontrasty s kraslicami a korbáčmi v rukách.