Blíži sa najdlhšia noc v roku. Po zimnom slnovrate sa začnú dni konečne predlžovať

Zimný slnovrat, ktorý každoročne pripadá na 21. alebo 22. december, je pre severnú pologuľu významným astronomickým míľnikom. V tomto okamihu dosiahne Slnko svoj najjužnejší bod na oblohe, čo znamená najkratší deň za vidna a najdlhšiu noc v roku. Tento rok nastane zimný slnovrat 21. decembra o 16.03 h, čím oficiálne začína astronomická zima.

Severná pologuľa je v tomto bode svojej obežnej dráhy najviac odklonená od Slnka. Slnovrat súvisí teda so sklonom Zeme, ktorá nie je kolmá na svoju obežnú dráhu, ale naklonená o približne 23,5 stupňa. Práve preto počas zimy dopadá na naše územie slnečné žiarenie pod nízkym uhlom a dni sú extrémne krátke. V Bratislave trvá 21. decembra deň približne 8 hodín, na severe Slovenska ešte menej.

Dni sa začnú predlžovať, ale pomaly

Hoci slnovrat predstavuje zlomový moment, predlžovanie dňa spočiatku postupuje veľmi pozvoľna. V prvých dňoch po slnovrate pribúdajú len desiatky sekúnd svetla, no už okolo Silvestra je rozdiel citeľný a v priebehu januára sa deň predĺži o viac ako hodinu.

Zaujímavosťou je, že najskorší západ Slnka nastáva ešte pred slnovratom, zatiaľ čo najneskorší východ až po ňom. Dĺžka dňa sa pritom riadi polohou Slnka na oblohe, nie presným časom východu či západu.

V priemere trvá zima 89,0 dní na severnej pologuli a 93,6 dňa na južnej pologuli. Práve 93,6 dňa trvá na severnej pologuli priemerné letné obdobie.

Astronomická zima vs. meteorologická zima

Kým astronomická zima začína slnovratom, meteorologická sa začala už 1. decembra. Tá je založená na kalendárnych mesiacoch a slúži najmä meteorológom a klimatológom, ktorí tak môžu dlhodobo porovnávať údaje.

Zimný slnovrat má aj symbolický význam z minulosti. V mnohých kultúrach má tento deň mimoriadny význam a staré civilizácie ho vnímali ako symbol znovuzrodenia svetla, koniec temnoty a začiatok novej etapy. Niektoré tradície prežili dodnes – nie náhodou Slováci aj väčšina Európy oslavujú Vianoce práve v období po slnovrate.