Blíži sa zimný slnovrat. Zima čoskoro začne

Zatiaľ čo meteorologická zima začala už 1. decembra, tá astronomická ešte len príde. Napriek tomu, že december sa nám už preklopil do druhej polovice a pomaly ale isto sa nám „zvianočnieva“, je otázne, či nám konečne aspoň tá astronomická prinesie mráz a sneh.

Zimný slnovrat, teda aj najkratší deň roka, nastane tento rok v pondelok 21. decembra o 16:03 hodine, kedy sa začne astronomická zima.

V okamihu zimného slnovratu sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď sa stred slnečného kotúča nachádza v rovine obratníka Kozorožca.

Inými slovami, slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca, teda pozorovateľ, ktorý stojí na tomto mieste, má slnko presne v nadhlavníku a jeho postava nevrhá tieň.

Tento jav vyplýva zo sklonu zemskej osi – keby bola zemská os kolmá na obežnú dráhu Zeme, dopadali by slnečné lúče po celý rok kolmo na rovník. Kolmo na rovník však dopadajú len v období jarnej a jesennej rovnodennosti.

Po tomto dátume sa dni začnú predlžovať

Počas zimného slnovratu je južná pologuľa najviac priklonená k Slnku, naopak, na severnú pologuľu dopadajú slnečné lúče najšikmejšie. 

V miernych zemepisných šírkach na severnej pologuli dosahuje slnko počas dňa najmenšiu výšku nad obzorom a čas medzi jeho východom a západom je najkratší.

Slnko napríklad v Bratislave vyjde ráno o 7:39 hodine a zapadne o 16:00 hodine, teda bude nad obzorom 8 hodín a 21 minút. V Košiciach vyjde slnko o 7:24 hodine a zapadne 15:40 hodine.

Hoci slnovrat predstavuje zlomový moment, predlžovanie dňa spočiatku postupuje veľmi pozvoľna. V prvých dňoch po slnovrate pribúdajú len desiatky sekúnd svetla, no už okolo Silvestra je rozdiel citeľný a v priebehu januára sa deň predĺži o viac ako hodinu.

Zaujímavosťou je, že najskorší západ Slnka nastáva ešte pred slnovratom, zatiaľ čo najneskorší východ až po ňom. Dĺžka dňa sa pritom riadi polohou Slnka na oblohe, nie presným časom východu či západu.

A či nám napokon do Vianoc nasneží? To sa dozviete v tomto článku >>>