Na dne Atlantického oceánu bola objavená trhlina, ktorá je zodpovedná za ničivé zemetrasenia v južnej Európe. Výskumníci sa domnievajú, že sa formovala najmenej päť miliónov rokov.
Výskumníci z Lisabonskej univerzity sa domnievajú, že za silné zemetrasenie, ktoré zasiahlo Portugalsko v roku 1755, aj za katastrofu v roku 1969, je zodpovedná práve táto novoobjavená trhlina v tektonickej doske.
V prvom prípade v roku 1755 zemetrasenie dosiahlo silu 9,0 magnitúdy, zatiaľ čo v druhom prípade o viac ako 200 rokov neskôr silu 8,0 magnitúdy. Táto trhlina sa nachádza na dne Atlantického oceánu, približne 200 kilometrov juhozápadne od pevninského Portugalska.
Zemetrasenie z 1. novembra 1755 v Portugalsku sa považuje za jedno z najsilnejších v modernej histórii. Zanechalo obzvlášť silnú stopu v portugalskom hlavnom meste a jeho okolí, pričom spôsobilo rozsiahle škody v dôsledku dotrasov a následnej tsunami. Historici odhadujú, že katastrofa si vyžiadala smrť približne 40 000 ľudí.
Geológ João Duarte, jeden z autorov štúdie publikovanej v časopise Nature Geoscience, vysvetlil, že k oddeleniu častí tektonickej dosky došlo v dôsledku dlhodobého procesu delaminácie.
Ide o špecifický proces, ktorý prebieha v priepasti Ferradura, a nachádza sa v blízkosti podvodného pohoria Banco de Gorringe. Prechádza tam hranica dvoch tektonických dosiek: eurázijskej a africkej.
Podľa výskumníkov sa trhlina v tektonickej doske vyvíjala počas obdobia najmenej 5 miliónov rokov v dôsledku tlačenia africkej dosky smerom k eurázijskej.
Delamináciu tektonickej dosky bolo doteraz ťažké nájsť, pretože prebieha horizontálne, poznamenal Duarte. Dodal, že v dôsledku delaminácie sa spodná časť eurázijskej dosky už výrazne prepadla, najmenej 200 kilometrov do zemského plášťa.
„Medzitým horná časť platne zostáva v nezmenenej horizontálnej polohe, čo predtým bránilo detekcii zlomu počas pozorovaní morského dna,“ vysvetlil portugalský geológ.
Postupná delaminácia v platni bola objavená počas viac ako 8-mesačného výskumu s využitím seizmickej tomografie a zvukových záznamov zemetrasení vyskytujúcich sa na atlantickom dne vrátane malých seizmických otrasov.
Duarte dodal, že štúdia zaznamenala veľký počet malých zemetrasení vyskytujúcich sa v hĺbke približne 30 – 40 km, čo je podľa vedcov zdrojom seizmickej aktivity v tejto oblasti Atlantického oceánu.