Bolo by extrémne počasie možné bez globálneho otepľovania? Vedci našli odpoveď

Klimatická kríza sa stále viac dostáva do popredia globálnych diskusií. Nie je to len kvôli jej dlhodobým následkom, ale aj čoraz viditeľnejším prejavom extrémneho počasia, ako sú horúčavy, záplavy či búrky.

Podľa portálu The Guardian tieto javy zasahujú milióny ľudí a zásadne menia infraštruktúru a životné prostredie.

V akej miere prispel človek k zmene klímy?

Vedná disciplína nazývaná klimatická atribúcia skúma, do akej miery je za tieto extrémy zodpovedné globálne otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou, najmä spaľovaním fosílnych palív.

 Analýzy ukazujú, že mnohé udalosti by bez ľudského vplyvu vôbec nevznikli alebo by boli oveľa miernejšie. Napríklad niektoré extrémne vlny horúčav nemajú historickú obdobu a v klimatických modeloch sa objavujú iba vďaka pridaným emisiám spôsobeným človekom.

Historické dáta a počítačové simulácie pomáhajú porovnávať frekvenciu extrémov v období pred priemyselnou revolúciou a dnes.

Výsledky ukazujú, že viac ako 60 % intenzívnych dažďov a povodní bolo zhoršených klimatickými zmenami, rovnako aj silnejšie vetry a hurikány úzko súvisia so zvyšujúcou sa teplotou.

Extrémne počasie niči životy

Okrem merania intenzity odhadujú klimatické analýzy aj straty na životoch, ktorým by bez klimatických zmien bolo možné predísť.

Štúdie napríklad ukázali, že každému tretiemu úmrtiu spôsobenému extrémnym teplom by mohlo byť zabránené. Podobne sa odhaduje, že hurikán Harvey v USA by spôsobil o 30–50 % menej škôd, ak by nebolo globálneho otepľovania.

Klimatická atribúcia je nielen vedeckým nástrojom na pochopenie dopadov klimatických zmien, ale čoraz častejšie sa využíva aj ako dôkaz v právnych sporoch voči znečisťovateľom.

Ukazuje, že klimatická kríza už dnes zásadne mení podobu extrémneho počasia a jej dôsledky sú merateľné a nepopierateľné.