To, že počasie ovplyvňuje našu náladu, sme si niektorí všimli aj na sebe. Dokáže ju však ovplyvniť natoľko, aby dopomohlo k psychickým chorobám?
Britskí vedci objavili možný súvis medzi čoraz častejšími a intenzívnymi obdobiami vysokej vlhkosti a zvýšeným počtom samovrážd.
V posledných rokoch vychádzali rôzne štúdie zaoberajúce sa vysokými teplotami spôsobenými klimatickými zmenami, ktoré vplývajú aj na duševné zdravie. Z poslednej štúdie vyplýva, že väčší vplyv má skôr samotná vlhkosť ako teplota.
Najviac náchylní sú podľa nich mladí ľudia a ženy.
Vedci preskúmali údaje zo 60 krajín z rokov 1979 až 2016. Prišli na to, že príliš vysoká vlhkosť narúša prirodzenú schopnosť tela regulovať svoju teplotu. Zvýšená miera nepohodlia tak môže ovplyvniť, prípadne zhoršiť už existujúce psychické problémy ľudí.
Prejaviť sa to môže zlým spánkom či neschopnosťou zaspať. Pri príliš vlhkom vzduchu je ťažké človeku zaspať. Ak má pritom už existujúce problémy ako depresiu či úzkosti, môže ich nedostatok spánku ešte prehĺbiť.
Zo skúmaných údajov zo 60 krajín našli spojitosť vysokej vlhkosti a výskytom samovrážd až v 28 krajinách. Išlo napríklad o krajiny Thajsko či Ghana, ale aj európske krajiny, ktoré sú menej zvyknuté na zvýšenú vlhkosť ako Švédsko, Belgicko a Luxembursko.
Táto štúdia ako prvá skúmala vplyv počasia na duševné zdravie v globále, nie len v rámci jednej krajiny. Jej výsledky tak môžu pomôcť v celosvetovom meradle.
Globálne otepľovanie tak môže spôsobiť aj to, že WHO nedosiahne svoj cieľ do roku 2030 znížiť počet samovrážd. V súčasnosti si každoročne siahne na život vyše 700 000 ľudí.