Bude to už len horšie? Podľa vedcov sú nedávne povodne len začiatok

Podľa WMO bol minulý rok v riekach najnižší prietok za posledných 30 rokov, zatiaľ čo ľadovce zaznamenali najväčší úbytok hmoty za posledných 50 rokov. Okrem toho došlo k mnohým povodniam po celom svete.

Vedci tvrdia, že ničivé povodne, ktoré zasiahli región strednej Európy, teda Česko, Slovensko, Poľsko a Rakúsku, boli oveľa horšie práve kvôli klimatickej zmene, ako by mohli byť bez nej.

Záplavy budú častejšie a inenzívnejšie

Panel organizácie World Weather Attribution (WWA) konštatoval, že nedávna štvordňová daždivá epizóda, ktorá sa u nás vyskytla bola pre našu oblasť rekordná. Vďaka dobrej predpovedi sa aspoň niektoré oblasti dokázali na veľkú vodu lepšie pripraviť a zrejme zabrániť väčším stratám na životoch.

Experti z WWA urobili porovnanie, aby určili, akú veľkú úlohu zohrala pri extrémnom počasí zmena klímy. Zrážkové úhrny spôsobené tlakovou nižšie Boris sú podľa nich stále vzácne a za súčasných podmienok hrozia raz za 100 až 300 rokov. To platí za situácie, keď sa kvôli skleníkovým plynom oteplilo o 1,3 °C.

Pokiaľ oteplenie dosiahne rovných 2 °C, podobné epizódy budú o 5 % intenzívnejšie a o celých 50 % častejšie, varovali vedci. Hrozí pritom, že pokiaľ ľudstvo nepodnikne proti globálnemu otepľovaniu razantné kroky, zvýši sa teplota dokonca až o 3 °C do konca storočia.

Máme za sebou najteplejší rok

Extrémne počasie tohto roku bolo spôsobené ako prirodzenými klimatickými javmi, ako sú La Niña a El Niño, tak aj klimatickými zmenami vyvolanými ľudskou činnosťou. Uplynulý rok bol podľa meraní najteplejší v doterajšej histórii.

„Teplejšia atmosféra zadržuje viac vlhkosti, čo vedie k silnejším dažďom. Rýchlejšie vyparovanie a vysychanie pôdy naopak zhoršuje suchá,“ uviedla generálna tajomníčka WMO Celeste Saulová.

Tohtoročné leto na severnej pologuli navyše bolo vôbec najteplejšie v histórii merania a prekonalo rekord, ktorý držala minuloročná letná sezóna. Súčasne rastie pravdepodobnosť, že rok 2024 bude najteplejším rokom v dejinách, uviedla Služba Európskej únie pre sledovanie klímy Copernicus.

Od septembra 2023 do augusta 2024 bola priemerná globálna teplota podľa služby Copernicus až o 1,64 °C vyššia ako priemer z predindustriálnej éry, čo je referenčná hranica pre obmedzenie najhorších dopadov klimatických zmien.