Bude vo vesmíre viac žien? Podľa všetkého znášajú vesmírne lety lepšie ako muži
Ženy môžu byť podľa nového výskumu odolnejšie voči stresu z vesmírneho letu ako muži.
Ženy môžu byť podľa nového výskumu odolnejšie voči stresu z vesmírneho letu ako muži. Podľa vedcov je aktivita génov u astronautov narušenejšia ako u astronautiek a po pristátí na Zemi im trvá dlhšie, kým sa vrátia do normálu.
Tím vedcov z Weill Cornell Medicine v New Yorku (USA) skúmal, ako imunitný systém reagoval na let do vesmíru u dvoch žien a dvoch mužov. Astronauti boli civilisti, ktorí sa zúčastnili letov na obežnej dráhe Zeme v rámci misie SpaceX Inspiration4 v roku 2021.
Ich lekárske výsledky boli porovnané s údajmi získanými od 64 ďalších astronautov. Bude tak vo vesmíre viac žien?
Vplyv vesmírnych letov na imunitný systém
Vedci svojou prácou potvrdili, že vesmírne lety ovplyvňujú imunitný systém astronautov, vrátane zmien v bielkovine zodpovednej za zápaly, procesy starnutia a funkciu svalov. Zistili tiež, že niektoré jednotlivé bunky mali „podpis kozmického letu“, ktorý môže byť výsledkom účinkov mikrogravitácie a UV žiarenia na telo.
Klinické príznaky súvisiace s dysreguláciou imunitného systému uviedlo 46 % z členov posádky vesmírnej misie. „K dnešnému dňu súhrnné údaje naznačujú, že génová regulácia a imunitná odpoveď na vesmírne lety sú výraznejšie u mužov," píšu vedci v práci.
Výskum ukázal, že génová aktivita u astronautov bola narušená viac ako u astronautiek a mužom trvalo dlhšie, kým sa po návrate na Zem vrátili do normálu. Medzi tieto zmeny patrili okrem iného: fibrinogén, proteín, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri zrážaní krvi.
Ženy sú odolnejšie voči vesmírnym letom ako muži
Vedci priznávajú, že nevedia, prečo môžu byť ženy voči letom do vesmíru odolnejšie ako muži. Tvrdia, že faktorom, ktorý to môže ovplyvniť, je schopnosť tela vyrovnať sa s tehotenstvom.
„Schopnosť tolerovať veľké zmeny vo fyziológii a dynamike tekutín, ktoré sa vyskytujú počas tehotenstva, môže zlepšiť schopnosť vyrovnať sa so stresom na fyziologickej úrovni vo vesmíre," povedal vedúci štúdie Christopher Mason, profesor fyziológie.
Podľa vedcov ide o predbežné výsledky založené na malej vzorke. Ak sa však tento trend potvrdí na väčšom počte skúmaných ľudí, mohol by sa v budúcnosti ukázať ako dôležitý v kontexte programov obnovy astronautov a výberu posádky pre budúce vesmírne misie.
Výskumníci uvádzajú, že rozvoj leteckej medicíny, vrátane lepšieho pochopenia zmien vyskytujúcich sa v imunitnom systéme, bude nápomocný pri zvyšujúcom sa počte komerčných vesmírnych letov s účasťou civilistov. Od roku 1961 letelo do vesmíru viac ako 600 mužov a 72 žien.
