Búrky na Marse? Vedci na Červenej planéte zachytili bleskové výboje

Dlhé roky sa predpokladalo, že mimoriadne riedka a chladná atmosféra Marsu nie je vhodná na vznik javov podobných búrkam. Planéta má len zlomok hustoty vzduchu v porovnaní so Zemou a jej povrch je vystavený extrémne nízkym teplotám. Aj preto sa predpokladalo, že silné elektrické výboje, aké poznáme z našej planéty, tam jednoducho nemajú podmienky. Nové dáta však ukazujú, že elektrická aktivita v menšej, no reálnej podobe, na Marse predsa len existuje.

Tím z Univerzity v Toulouse analyzoval až 28 hodín zvukových záznamov a elektromagnetických meraní zo SuperCam kamery. V tomto rozsiahlo spracovanom súbore identifikovali celkovo 55 elektrických výbojov. Sedem z nich sa podarilo zachytiť v úplnej forme, čo poskytlo detailný náhľad na ich vznik a priebeh. Ide tak o prvý presvedčivý dôkaz, že Mars nie je taký „tichý“, ako sme si doteraz mysleli.

Záznamy jednotlivých výbojov mali veľmi špecifický priebeh. Najskôr bolo možné zaznamenať elektromagnetický šum, ktorý signalizoval vznik poruchy v okolí roveru. Približne o osem milisekúnd neskôr nasledoval drobný, tlmený zvuk pripomínajúci vzdialený hrom. Vedci vysvetľujú, že tento zvuk vznikol v dôsledku náhleho zahriatia a rozpínania riedkeho vzduchu v mieste výboja. Aj keď sú tieto zvuky veľmi slabé, v technicky čistom prostredí Marsu ich citlivé prístroje dokázali zachytiť.

Energia väčšiny výbojov bola veľmi nízka – pohybovala sa medzi 0,1 a 150 nanojoulemi. To je v porovnaní s pozemskými bleskami, ktoré dosahujú približne miliardu jouleov, zanedbateľné množstvo. Jeden zaznamenaný výboj však mal energiu až 40 millijoulov, čo je síce stále extrémne málo, ale na marťanské podmienky ide o výrazný jav. Ukazuje to, že Mars je schopný produkovať elektrické výboje väčšie, než aké doteraz vedci predpokladali.

Prečo je objav búrok na Marse dôležitý?

Zaujímavé je aj to, že všetky výboje sa objavili v spojitosti s dynamickými poveternostnými javmi – najmä pri prašných víroch a počas prechodu cez oblasti so zvýšenou prašnosťou. Ide o časté javy v tamojšej atmosfére, kde sa prachové častice pri vzájomnom trení a pohybe môžu nabíjať elektricky. Vedci zároveň zdôrazňujú, že samotná vysoká koncentrácia prachu nestačí. Kľúčová je turbulencia a intenzívny pohyb častíc, ktoré umožňujú akumuláciu dostatočného náboja na vznik slabých výbojov.

Objav je dôležitý z viacerých hľadísk. Po prvé, potvrdzuje, že v atmosfére Marsu skutočne existuje elektrická aktivita. Doteraz išlo iba o hypotézu, ktorú nebolo možné overiť. Po druhé, prináša nové poznatky o fyzike tamojšej atmosféry a o tom, ako sa správa prach, vietor a elektrické náboje pri veľmi nízkom tlaku vzduchu. Pre vedcov ide o zásadné dáta, ktoré pomôžu lepšie pochopiť aj širšie procesy prebiehajúce v atmosférách iných planét.

Nemenej významný je objav aj pre budúcnosť ľudských misií na Mars. Elektrická aktivita, aj keď slabá, môže predstavovať riziko pre elektroniku, robotické prístroje či komunikačné systémy. Ak bude človek na Mars cestovať, inžinieri budú musieť počítať aj s tým, že prachové búrky na planéte môžu vytvárať elektrostatické výboje. Tie by mohli ovplyvniť techniku alebo narušiť citlivé merania.

Navyše, ak sú elektrické výboje prepojené s prašnými búrkami, vzniká otázka, ako tieto javy môžu vplývať na klímu Marsu. Je známe, že rozsiahle prachové búrky dokážu obklopiť celú planétu a menia miestne teplotné pomery aj kolobeh prachu. Elektrická aktivita môže v týchto procesoch zohrávať oveľa väčšiu úlohu, než sa predpokladalo. Jej prítomnosť môže dokonca ovplyvniť chemické reakcie v atmosfére, čo je dôležité aj pre výskum možnej minulosti života na Marse.

Prvé zachytené blesky na Marse tak otvárajú úplne nové smerovanie planetárneho výskumu. Ukazuje sa, že Červená planéta je dynamickejšia a „živšia“, než by sa na prvý pohľad zdalo. A každý takýto objav nás posúva bližšie k pochopeniu toho, ako táto fascinujúca planéta funguje – a ako raz bude možno schopná prijať ľudských návštevníkov.