Celý svet v napätí! Sovietska sonda Kosmos spadne na zem DNES alebo ZAJTRA

Viacerí odborníci sa zhodujú, že stará ruská sonda Kosmos 482 o pár hodín preletí zemskou atmosférou, pričom časť z nej zhorí, avšak pravdepodobne väčšie úlomky dopadnú na povrch zeme.

Presnú hodinu ani presné miesto dopadu nie je možné odhadnúť, preto nám ostáva len netrpezlivo čakať, ako to celé dopadne. Astronómovia odhadujú, že úlomky dopadnú na zem v priebehu pár hodín, a to buď ešte dnes v noci alebo v priebehu zajtrajšieho dňa.

Kedy a kam asi Kosmos 482 dopadne?

Odhady odborníkov sa pohybujú v časovom rozpätí 10. mája o 7.54 h plus-mínus 9 hodín. Znamená to, že sonda môže dopadnúť dnes v nočných hodinách až do zajtrajšieho poobedia. 

Miesto dopadu je taktiež veľmi otázke a pokrýva veľkú plochu našej planéty, pričom v ohrození je aj samotné Slovensko. Kozmická loď sa podľa doterajších výpočtov môže vrátiť na Zem kdekoľvek medzi 52 stupňami severnej a južnej zemepisnej šírky − oblasť, ktorá pokrýva väčšinu zemského povrchu. 

To zahŕňa veľkú časť južnej a strednej zemepisnej šírky Európy a Ázie, ako aj Ameriky, Afriky a Austrálie. Štatisticky je však najväčšia šanca, že zhorené úlomky sovietskej sondy spadnú do oceána. 

Samotná pristávacia kapsula je guľovitý objekt s priemerom asi jeden meter. Už 53 rokov krúži po vysoko eliptickej obežnej dráhe Zeme a postupne stráca výšku v najnižšom mieste nad povrchom.

Podľa odborníkov je možné, že prežije návrat, keďže jej konštrukcia mala vydržať zostup cez agresívnu atmosféru Venuše. Avšak „jej padákový systém po vstupe do zemskej atmosféry po toľkých rokoch už asi fungovať nebude,“ obáva sa Langbroek.

„Bolo by lepšie, keby tepelný štít sondy zlyhal, čiže by zhorela počas preletu atmosférou,“ uviedol Jonathan McDowell z amerického Harvard-Smithsonovského centra pre astrofyziku. Ak vydrží, vstúpi späť neporušená a z neba spadne poltonový kovový predmet.

Uviaznutý 53 rokov na obežnej dráhe Zeme

Kosmos 482 bol súčasťou úspešného sovietskeho programu Venera zameraného na prieskum Venuše. Medzi rokmi 1961 a 1984 trinásť sovietskych sond úspešne vstúpilo do atmosféry Venuše a desať z nich pristálo na povrchu planéty.

Kosmos 482 sa však nikdy úplne nevzdialil od Zeme. Po štarte z kozmodrómu Bajkonur 31. marca 1972 sa horný stupeň rakety Molnija predčasne vypol a Kosmos zostal na obežnej dráhe 206 x 9802 kilometrov, ktorá sa odvtedy neustále znižuje.