Cenný a chránený druh korytnačiek sa živí plastmi, textilom a stavebnými materiálmi
Nová štúdia ukazuje, že galapágske korytnačky jedia plastový odpad, najmä v oblastiach susediacich s ľudskými obydliami.
Nová štúdia ukazuje, že galapágske korytnačky jedia plastový odpad, najmä v oblastiach susediacich s ľudskými obydliami. Ako vedci vysvetlili, je to nebezpečné, pretože tieto plazy trávia potravu veľmi pomaly.
Korytnačky slonie (Chelonoidis niger) sú najväčšie korytnačky na svete. Dospelí jedinci môžu vážiť cez 400 kilogramov. Títo obrí obyvatelia súostrovia Galapágy v Tichomorí sú už roky na zozname ohrozených druhov.
Vážne zdravotné následky
Medzinárodný tím vedcov preskúmal viac ako 6600 vzoriek trusu odobratých z korytnačiek poddruhu Chelonoidis nigra porteri, ktoré sa nachádzajú iba na ostrove Santa Cruz, najhustejšie obývanom kúte súostrovia.
Viac ako 5 500 z nich sa nazbieralo v oblastiach susediacich s ľudskými sídlami, v blízkosti poľnohospodárskych oblastí, ciest či domov, a zvyšok pochádzal z Národného parku Galapágy. Výskumníci chceli zistiť ako blízkosť ľudí ovplyvnila stav týchto zvierat.
Celkovo bolo nájdených 590 fragmentov antropogénneho pôvodu vo výkaloch zozbieraných v oblastiach obývaných ľuďmi. Viac ako 86 % odpadu tvorili plasty, v menšom množstve textil, kovové črepy, papier, sklo a stavebné materiály. V niektorých prípadoch sa v jednej vzorke našlo viacero odpadov. Pre porovnanie, vo všetkých výkaloch vyzbieraných v národnom parku sa našli len dva kusy ľudského odpadu.
Ako vysvetlila hlavná autorka štúdie Karina Ramon-Gomez z nadácie Charlesa Darwina v Santa Cruz, korytnačky si môžu mýliť plasty s jedlom. Toto je obzvlášť nebezpečné kvôli veľmi pomalým tráviacim procesom týchto plazov. Na strávenie jedla môžu potrebovať až 28 dní.
Ľudský odpad im môže spôsobiť mnohé negatívne účinky, vrátane zranení, nepriechodnosti čriev a dokonca aj hormonálnych zmien spôsobených chemickými zložkami nachádzajúcimi sa v ňom.
Ochrana zvierat a výchova ľudí
Vedci zdôraznili, že ide o prvú štúdiu, ktorá kvantifikuje spotrebu plastov u tohto cenného a chráneného druhu. Výsledky ukazujú, akú dôležitú úlohu zohrávajú chránené územia pri prežití živočíchov. Vo vzorkách nájdených v národnom parku sa nenašiel takmer žiadny plast.
„V roku 2015 vstúpili na Galapágy do platnosti zákony zakazujúce predaj a používanie mnohých jednorazových plastových predmetov vrátane slamiek a plastových vrecúšok, ktoré na pevnine ešte neboli zavedené. Množstvo jednorázových plastov v súostroví však zostáva veľmi vysoké," uviedla spoluautorka analýzy Ainoa Nieto Claudin zo zoo v Saint Louis v USA.
Nadácia Charlesa Darwina vysvetlila, že vzdelávacie kampane zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane ekosystému Galapág. Hrozbu, ktorú plastový odpad pre zvieratá predstavuje, možno znížiť rozvíjaním ekologického povedomia obyvateľov a turistov a ich povzbudzovaním k udržateľnejšiemu správaniu sa k prírode.
