Česká republika je jednou z mála krajín, ktorá má svoju vlastnú polárnu základňu na Antarktíde. Vedci z Masarykovej univerzity v Brne tam už viac ako 15 rokov vykonávajú najrôznejšie unikátne výskumy, ktoré sa týkajú hlavne vplyvu klimatických zmien na našu planétu.
Českí vedci na Antarktíde plnia zoznam úloh, ktoré im boli pridelené. Ako jedny z mála aj vlastnú základňu, no výskum sa riadi hlavne podľa počasia v tejto na prvý pohľad pustej zemi. Mnohí však vnímajú Antarktídu ako plnú života.
Aktuálne sú na stanici Johanna Gregora Mendela sú vedci už prakticky mesiac a ešte budú mať pred sebou asi dva až tri týždne pobytu. Vrátiť by sa mali približne v polovici marca.
Dlhodobo skúmajú vplyv prebiehajúcej klimatickej zmeny na rôzne časti neživej aj živej prírody. Sledujú, ako vplýva na miestne ľadovce, či permafrost (trvalo zamrznutú pôdu) a aktívnou vrstvou. Skúmajú aj to ako sa správajú miestne toky, jazerá a samozrejme organizmy, ktoré tam žijú, hovorí pre irozhlas geograf a geológ Daniel Nývlt z Masarykovej univerzity v Brne, vedúci Českého antarktického výskumného programu.
Ak by ste si mysleli, že organizmov na Antarktíde je málo mýlite sa. Najväčšie množstvo ich je na mikroskopickej úrovni, od baktérií, cyanobaktérií až po riasy, ale sú tam aj samozrejme väčšie organizmy. Okrem nižších rastlín, machov, lišajníkov, pečeňoviek, potom sú to veľa plutvonožcov alebo vtákov, ktoré sa na pobrežie dostávajú kvôli rozmnožovaniu či odpočinku.
Každý deň vedcov v tejto odľahlej oblasti nevyzerá rovnako. Odpočíva sa podľa počasia. „Nedržíme tam žiadne víkendy, takže sa vám môže stať, že pracujete tri dni a potom ste tri dni schovaní na stanici, pretože príde blizard a vonku sa nedá pracovať,“ približuje Nývlt.
Alebo tiež pracujú aj desať či dvanásť dní vkuse, pretože je pekné počasie a každý takýto deň sa musí čo možno najefektívnejšie využiť. Nikdy nevedia, kedy sa počasie pokazí.
Vonku sa pohybujú hlavne pešo. Sú tam aj štvorkolky, ktoré však neslúžia na prevoz ľudí, ale skôr materiálu na väčšie vzdialenosti, pretože niektoré oblasti, ktoré študujú, napríklad ľadovce, sú vzdialené 15 až 20 km od stanice. Ľudia tam dochádzajú pešo, ale je potrebné tam dostať veľké množstvo materiálu.
Z tých, ktorí pracovali na Antarktíde sa nakoniec stanú dva druhy ľudí. Tí, ktorým stačila takáto skúsenosť raz a tí, ktorí by sa na ňu chceli vracať neustále.