Chutilo vám dobre? Ročne skonzumujete 250 g plastu. V týchto potravinách je ho najviac
Najnovšie štúdie naznačujú, že takmer v každom jedle, ktoré konzumujeme sa nachádzajú mikroplasty a ročne do tela dostanem toľko plastov, akoby sme skonzumovali 50 mikroténových tašiek.
Najnovšie štúdie naznačujú, že takmer v každom jedle, ktoré konzumujeme sa nachádzajú mikroplasty a ročne do tela dostanem toľko plastov, akoby sme skonzumovali 50 mikroténových tašiek.
Plast sa už dávno nedrží len v odpade. Dnes je prítomný v pôde, vode aj vzduchu a čoraz jasnejšie vidíme, že prenikol aj do potravín, ktoré považujeme za zdravé.
Najnovšie výskumy ukazujú, že ovocie a zelenina sú presiaknuté nanoplastami. Ide o častice také malé, že prechádzajú cez korene aj listy a spolu s vodou pri polievaní či daždi sa hromadia v tkanivách rastliny. Nezostávajú teda len na povrchu, ktorý by sme mohli opláchnuť, ale nachádzajú sa priamo v dužine plodov.
Ročne skonzumujeme 250 gramov plastov
Vedci z Univerzity v Newcastle odhadli, že priemerný človek každoročne skonzumuje približne 250 gramov plastu. To je množstvo, ktoré by sa dalo prirovnať k päťdesiatim plastovým taškám.
Znie to prehnane, no ide o súčet všetkého, čo prijímame z jedla, vody, ovzdušia a dokonca aj z balení, v ktorých potraviny skladujeme.
Najviac nanoplastov sa našlo v jablkách a hruškách, ktoré patria medzi najčastejšie konzumované druhy ovocia. Vysoké hodnoty sa objavili aj v mrkve, šaláte a brokolici.
Zarážajúce je, že ovocie obsahuje dva- až trikrát viac plastových častíc než zelenina. Zdá sa, že rastliny, ktoré plodia dužinaté a šťavnaté plody, nasávajú z pôdy viac, než by sme čakali.
Dôležitým faktorom je prostredie, v ktorom sa rastliny pestujú. Otvorená pôda je hlavným vstupom plastového znečistenia. Prach, vietor, dažďová voda aj zvyšky mulčovacích fólií vytvárajú zmes, ktorú korene rastlín postupne absorbujú. Výskumy ukazujú, že rastliny zo skleníkov majú výrazne nižšie množstvo nanoplastov, čo naznačuje, že uzavretý priestor ich dokáže čiastočne chrániť.
Plast sa však neukrýva len na poliach a v sadoch. Morské plody sú ďalšou významnou cestou jeho prenosu do ľudského tela. Mikro- a nanoplasty sa dnes nachádzajú v každej vrstve oceánu a organizmy, ktoré filtrujú vodu, ich zachytávajú vo svojich telách. Keď si objednávame krevety alebo mušle, často netušíme, že spolu s nimi zjeme aj neviditeľné častice syntetického odpadu.
Neohrievajte jedlo v plastových nádobách
Ďalším problémom je ohrievanie jedla v plastových nádobách. Pri detskej výžive je situácia ešte vážnejšia. Testy ukázali, že pri ohreve v mikrovlnke sa z nádoby môže uvoľniť viac ako dve miliardy mikroplastových častíc.
Tieto drobné úlomky sú síce voľným okom neviditeľné, no po prijatí do tela môžu spôsobovať zápal, oxidačný stres a ďalšie biologické reakcie, ktorých dopady stále nepoznáme.
Dnes teda nejde len o otázku, či jeme zdravo, ale aj o to, či jeme čisto. Mnohé odporúčania ostávajú rovnaké, no nový pohľad na kontamináciu ukazuje, že aj zdravá strava nesie svoju plastovú stopu. Ovocie a zelenina sú pre telo dôležité, lenže popri vitamínoch a vláknine nám môžu dodávať aj niečo, o čo nikto nestojí.
