Čínska raketa prestala byť ovládateľná. Dnes môže vstúpiť do atmosféry nad Slovenskom
Zvyšky čínskej rakety Zhuque-3 sa nekontrolovateľne pohybujú na obežnej dráhe a dnes by mohli vstúpiť do atmosféry.
Zvyšky čínskej rakety Zhuque-3 sa nekontrolovateľne pohybujú na obežnej dráhe a dnes by mohli vstúpiť do atmosféry. Pravdepodobnosť vstupu je aj nad oblasťou strednej Európy, no presné načasovanie a možný vstup je aktuálne ťažko predpovedateľný.
Európske aj národné vesmírne agentúry v týchto hodinách sledujú návrat druhého stupňa čínskej nosnej rakety Zhuque-3, ktorý sa po štarte ocitol na nízkej obežnej dráhe Zeme a jeho návrat do atmosféry je nekontrolovaný.
Podľa aktuálnych odhadov môže k vstupu do atmosféry dôjsť v piatok 30. januára, pričom jeden z možných preletov vedie aj nad územím strednej Európy vrátane Slovenska.
O aký objekt ide?
Sledovaným telesom je druhý stupeň rakety Zhuque-3, označovaný ako ZQ-3 R/B (NORAD 66877, COSPAR 2025-282A). Ide o veľký raketový stupeň s hmotnosťou niekoľkých ton, ktorý po úspešnom vynesení nákladu zostal na obežnej dráhe Zeme.
Keďže druhý stupeň nie je vybavený systémom riadeného zániku v atmosfére, jeho návrat prebieha neovládane. Takéto objekty postupne strácajú výšku v dôsledku odporu zemskej atmosféry, až napokon vstúpia do hustých vrstiev a rozpadnú sa.
Podľa Poľskej vesmírnej agentúry (POLSA) a európskeho systému sledovania vesmírnych objektov (EU SST) sa návrat do atmosféry očakáva v piatok 30. januára, približne medzi 3:35 a 16:51 stredoeurópskeho času.
Ide však o časové okno, nie o presný čas. Dôvodom je neistota v správaní objektu v horných vrstvách atmosféry, ktorú ovplyvňuje slnečná aktivita, hustota atmosféry či rotácia samotného telesa. Presnejšie určenie času je možné až niekoľko hodín pred samotným vstupom.
Prelety nad Európou a Slovenskom
Dráha objektu má sklon približne 57 stupňov, čo znamená, že sa pohybuje nad veľkou časťou obývaných oblastí severnej pologule. Medzi možnými poslednými obežnými dráhami sa nachádzajú aj prelety nad Európou.
Ak by k vstupu do atmosféry došlo práve počas jedného z týchto preletov, geografický koridor návratu by mohol prechádzať aj nad územím Slovenska. To však neznamená, že by na Slovensko mali dopadnúť trosky.
Riziko dopadu trosiek je nízke
Odborníci zdôrazňujú, že riziko pre obyvateľstvo je veľmi nízke. Väčšina hmoty raketového stupňa zhorí v atmosfére a prípadné zvyšky zvyčajne dopadajú do oceánov alebo neobývaných oblastí. Pravdepodobnosť, že by úlomky zasiahli konkrétne miesto na pevnine, je extrémne malá.
Aj preto zatiaľ neboli vydané žiadne varovania pre verejnosť. Monitorovanie prebieha štandardným spôsobom a slúži najmä na spresnenie času návratu a informovanie štátnych inštitúcií.
