Niektorí sa so svojím vianočným stromčekom lúčia už 27. decembra, iných to čaká v týchto dňoch. Ďalší ho odstraňujú tradične po sviatku Troch kráľov a nájdu sa aj takí, ktorým stromčeky skrášľujú obydlia až do 2. februára. Tak či tak je dobré vedieť, ako sa stromčeka po sviatkoch správne „zbaviť“.
Po Vianociach patrí živý vianočný stromček medzi biologicky rozložiteľný odpad a mal by sa odovzdať do systému zberu alebo spracovať v záhrade. Určite nepatrí pod okno bytovky ani do zoologických záhrad. Tie prijímajú len veľmi obmedzené množstvo nepredaných, nikdy neozdobených stromčekov a to výhradne prostredníctvom dohodnutých partnerov. Použité stromčeky z domácností bežným ľuďom zoologické záhrady spravidla nepreberajú, a to najmä z hygienických a bezpečnostných dôvodov.
Živý vianočný stromček sa po sviatkoch považuje za biologicky rozložiteľný odpad. Po jeho zbere mestá a obce zabezpečujú ďalšie spracovanie, ktoré má ekologický význam. Najčastejšie sa z neho vyrába kompost, mulč alebo drevná štiepka, v niektorých prípadoch slúži aj ako biomasa na energetické využitie. Takýmto spôsobom sa stromček vracia späť do kolobehu prírody a nekončí na skládke.
Naopak, umelý vianočný stromček medzi biologicky rozložiteľný odpad nepatrí. Ide o zmesový alebo objemný odpad, a to podľa materiálu, z ktorého je vyrobený, a podľa pravidiel konkrétnej samosprávy. Každé mesto či obec má vlastné pokyny, preto je vhodné overiť si ich na oficiálnych stránkach alebo u miestneho správcu odpadového hospodárstva.
Pred samotným odovzdaním stromčeka je nevyhnutné ho úplne odzdobiť. Nesmú na ňom zostať háčiky, drôtiky, girlandy, zvyšky svetelných reťazí ani nánosy umelého snehu. Rovnako treba odstrániť stojan či kvetináč, v ktorom bol stromček upevnený. Len čisté drevo bez cudzích materiálov je možné ďalej ekologicky spracovať.
V mnohých slovenských mestách sa organizovaný zber vianočných stromčekov začína po Troch kráľoch a trvá niekoľko týždňov. Stromčeky sa zvyčajne ukladajú k stanovištiam komunálneho odpadu alebo do špeciálnych ohrádok určených výhradne na tento účel. Po skončení zvozov ich obyvatelia môžu odovzdať na zberných dvoroch alebo do hnedých nádob na záhradný bioodpad, ak to miestny systém umožňuje.
Niektoré samosprávy rozmiestňujú stovky špeciálnych drevených ohrádok len na zber stromčekov. Tie sú v teréne dostupné počas januára a často aj na začiatku februára, následne ich mestá postupne odstraňujú. V Bratislave sa napríklad vyzbierané stromčeky ďalej spracúvajú na kompost, mulč, ale aj na materiál pre malé drevené „knižnice“, ktoré sa vracajú späť do verejného priestoru.
Možnosťou je aj spätný zber u niektorých predajcov. Niektoré obchodné reťazce ponúkajú po sviatkoch odber stromčekov, z ktorých následne vyrábajú biomasu, drevotriesku alebo iný drevený sortiment. Táto služba však býva určená výhradne pre ich vlastných zákazníkov a len po splnení presne stanovených podmienok, ako je odzdobenie stromčeka a dodržanie termínu odovzdania.
Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že použitý stromček môžu darovať zvieratám v zoologickej záhrade. Zoologické záhrady však opakovane upozorňujú, že stromčeky z obývačiek sú často chemicky ošetrené, pokryté umelým snehom, voskom zo sviečok či zvyškami skla a plastov. Takéto látky a predmety môžu predstavovať vážne riziko pre zdravie zvierat.
Niektoré zoologické záhrady využívajú stromčeky len výnimočne a výhradne ide o nepredané, nikdy neozdobené kusy od overených predajcov alebo mestských lesov. Ihličnaté dreviny môžu poslúžiť ako spestrenie pre jelene, zubry, kozy či iné horské kopytníky, prípadne ako obohatenie výbehov a voliér. Aj v týchto prípadoch je však množstvo a druh stromov prísne kontrolovaný a prispôsobený zdravotnému stavu zvierat.
Medzi najčastejšie chyby pri likvidácii patrí vyhadzovanie stromčeka do kontajnera na zmesový komunálny odpad, do plastov alebo jeho ponechanie na nelegálnej skládke pri bytovke. Takéto konanie komplikuje zvoz odpadu a môže byť sankcionované. Rovnako nebezpečné je vyhadzovanie stromčeka z balkóna či cez okno na dvor, keďže hrozí poškodenie zaparkovaných áut, úraz ľudí a porušenie domového poriadku.
Problémom býva aj odovzdanie neodzdobeného stromčeka. Sklo, kov či plasty môžu poškodiť drviče a technológiu v kompostárňach a znehodnotiť výsledný kompost. Práve preto mestá opakovane vyzývajú obyvateľov na dôkladnú prípravu stromčeka pred jeho odovzdaním.
Majitelia rodinných domov so záhradou majú viac možností, ako stromček ekologicky využiť. Po narezaní a rozdrvení sa dá použiť ako mulč pod kríky, do záhonov alebo na záhradné chodníky. Môže byť aj súčasťou kompostovania spolu s ďalším biologicky rozložiteľným odpadom z domácnosti a záhrady.
Kompostovanie vracia do pôdy cennú organickú hmotu a živiny. Podmienkou je, aby bol stromček spracovaný na menšie časti a dobre premiešaný s iným rastlinným materiálom, vďaka čomu kompost rovnomerne dozrie. Hrubšie konáre, ktoré sa rozkladajú pomalšie, je možné postupne štiepkovať a dlhodobo používať ako mulč alebo ako palivo v zariadeniach na biomasu, ak spĺňajú technické podmienky.
Správna likvidácia vianočného stromčeka tak nie je len otázkou poriadku, ale aj zodpovedného prístupu k životnému prostrediu. Stačí dodržať jednoduché pravidlá a stromček sa môže aj po sviatkoch stať užitočnou súčasťou prírody.