Dá sa sopka zaliať betónom a tým zabrániť jej výbuchu? Odpoveď vás možno prekvapí
Možno ste si to neuvedomili, ale len vo februári 2023 vybuchlo naraz až 53 sopiek.
Možno ste si to neuvedomili, ale len vo februári 2023 vybuchlo naraz až 53 sopiek. Ako ich eliminovať, aby nespôsobovali škody? A čo tak, zaliať ich betónom? Čo by to spôsobilo prezrádza nasledujúci článok.
Keby tak existoval jednoduchý trik, ako erupciu zastaviť. Ako napríklad upchať tie magmatické hory starým dobrým betónom. Ako by sa tento divoký nápad dal zrealizovať? Dokázal by betón odolať tlaku a teplu? A vyriešil by to problém, alebo by to bolo ešte nebezpečnejšie? Túto otázku si položili aj „vedátori“ zo stránky What if a odpoveď vás možno prekvapí.
Betón je najpoužívanejším materiálom na svete. Každý rok sa ho použije 20 miliárd ton, takže sa s ním stretávame všade. Dokonca aj Koloseum bolo postavené z betónu. Bolo to pred takmer 2000 rokmi a je tu dodnes.
Tento neuveriteľne odolný materiál sa vyrába zo štrku, vody a trochy cementu. A časom sa len spevňuje. Najpevnejšie betóny dokážu odolať tlaku „Challenger Deep“, najhlbšej časti našich oceánov.
Dokázal by betón odolať výbuchu sopky?
Pri sopečných erupciách sa vyskytuje veľké množstvo tepla a tlaku. Keby sme do horúceho sopečného ústia naliali betón, určite by sa len roztopil, však?
Nie tak celkom. Betón má teplotu topenia približne +1 500 °C. Dokonca aj najhorúcejšia oranžová láva dosahuje teplotu len +871 °C. Ale to, že by sa neroztopil, neznamená, že by mohol fungovať.
Sopky vybuchujú, keď vnútorný tlak magmy dosiahne bod, v ktorom sa zem, ktorá ju pokrýva, rozpadne. Nakoniec sa zrúti a magma sa dostane na slobodu. Čím väčší je rozdiel tlaku medzi povrchom a magmou, tým je výbuch sopky výbušnejší.
Umiestnenie betónovej zátky na sopku by teda bolo nebezpečným doplnkom. Nútili by sme tlak, aby sa zvyšoval pod zemou. Oveľa viac, ako by bol zvyčajne. Tým by sa nevyhnutný výbuch stal ešte energickejším.
Niečo podobné sa už raz stalo
Ak by magma nedokázala preniknúť betónom, vybuchla by z jeho strán. Ide o vulkanickú erupciu. Stalo sa to v roku 1980, keď vybuchla sopka Svätej Heleny. Nárast tlaku bol taký mohutný, že jedna zo strán sa vydúvala do kupoly.
Tlak bol taký veľký, že kupola praskla a sopka vybuchla do strany. Tento silný výbuch vyvrhol materiál rýchlosťou 350 m/s., Zahynulo niekoľko desiatok ľudí.
Katastrofálne následky, ale dá sa to aj inak
Naše konkrétne uvažovanie a stratégia by neskončila len pri výbuchu sopky. Vybuchla by aj betónová zátka. Prach z betónu by viedol k smrteľným ochoreniam pľúc a rakovine.
Tok lávy z prirodzenej erupcie je zvyčajne pomalý a predvídateľný. Možno by bolo lepším plánom použiť betón na odklonenie toku od miest a obcí. Podobne ako v roku 1983, keď v Taliansku vybuchla Etna. Prúd lávy ohrozoval tri mestá. Na jeho odklonenie boli vytvorené bariéry zo skál a popola.
Prvá bariéra bola vysoká 18 m a bola rýchlo prekonaná. Druhá bariéra zabránila láve v ďalšom postupe na západ. Na ochranu miest a obcí by sme teda mohli použiť betón na vytvorenie bariér alebo múrov. Ale asi by sme nemali „hádzať“ do prúdu tony betónových blokov a čakať, čo sa stane.
