Ďalekohľad Jamesa Webba objavil najchladnejší ľad vo vesmíre
Pomocou vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba objavili vedci NASA najchladnejší ľad vo vesmíre.
Pomocou vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba objavili vedci NASA najchladnejší ľad vo vesmíre. Nachádza sa v hlbinách molekulárneho oblaku s názvom Chameleón I. Podľa štúdie uverejnenej v časopise Nature Astronomy, teplota ľadu dosiahla -263 °C.
Molekulárne mraky, zložené zo zmrznutého plynu a prachových častíc, sú miestom zrodu hviezd a planét. Vo viditeľnom svetle sa tieto oblasti javia tmavé a nepriehľadné.
Najmodernejšie prístroje vrátane infračervenej kamery vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba (JWST), nám umožňujú nahliadnuť za hustý závoj prachu. Jeho objektív sa obrátil k molekulovému oblaku Chameleón I, ktorý sa nachádza približne 630 svetelných rokov od Zeme.
Podľa odhadov vedcov je teplota v tejto oblasti vesmíru -263 °C. Ide o najnižšiu teplotu ľadu, aká bola kedy nameraná.
Svetlo z hviezd
Na nahliadnutie do vnútra Chameleóna I vedci použili svetlo z hviezd ležiacich mimo molekulárneho mraku. To osvetlilo molekuly prachu, ľadu a plynu v oblaku. Chemické zlúčeniny v ľade absorbovali časť energie a vytvorili charakteristické spektrálne vzory.
Každá zlúčenina alebo prvok má svoj vlastný vzor, jedinečný ako odtlačok prsta. Vedci ich potom mohli porovnať so vzormi zistenými v laboratóriach.
Vo vnútri medzihviezdneho oblaku tím NASA identifikoval zmrazené molekuly ako karbonylsulfid, amoniak, metán, metanol a mnohé ďalšie zlúčeniny. Prístroje umožnili pozorovať aj zložitejšie molekuly, ktoré vedci nedokázali presne identifikovať.
Vedci predpokladajú, že tieto molekuly budú jedného dňa súčasťou horúceho jadra formujúcej sa hviezdy a možno aj stavebnými prvkami budúcich exoplanét. Najdôležitejšie je, že tieto molekuly obsahujú aj prvky potrebné pre život ako uhlík, kyslík, vodík, dusík alebo síru.
Skryté prvky
Zistením prítomnosti karbonylsulfidu, vedci dokázali odhadnúť množstvo síry obsiahnutej v oblaku Chameleóna I. Táto hodnota je výrazne nižšia, ako sa očakávalo. V tejto fáze je pre astronómov kľúčovou úlohou zistiť, kde sa tieto prvky skrývajú, či v ľade, prachu alebo horninách.
Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) zaslal svoje prvé snímky vzdialeného vesmíru v júli 2022. Vedci v súčasnosti používajú prístroje teleskopu za 10 miliárd dolárov, aby zistili, aké merania sú možné.
