Ďalší postrach Slovákov: Boja sa veterných elektrární

Ministerstvo hospodárstva SR pred niekoľkými týždňami zverejnilo strategický dokument s názvom „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike“. Verejnosť, samosprávy aj dotknuté subjekty môžu k dokumentu posielať pripomienky do 13. mája 2026. Už teraz je však zrejmé, že téma veternej energie sa na Slovensku mení na ďalšiu spoločenskú búrku.

Na sociálnych sieťach sa začali šíriť obavy, že na Slovensku sa čoskoro začnú vo veľkom stavať veterné parky. Niektorí ľudia píšu o údajných zdravotných rizikách, nízkofrekvenčných zvukoch, infrazvuku, vibráciách či o tom, že veterné turbíny budú ničiť život v obciach. Ďalší upozorňujú na ochranu vtáctva, netopierov, krajinného rázu a turisticky atraktívnych oblastí.

Časť týchto obáv je pochopiteľná. Veterné elektrárne sú veľké stavby, ktoré menia obraz krajiny a pri zlom umiestnení môžu mať negatívne vplyvy najmä na vtáctvo, netopiere či citlivé prírodné územia. Problémom však je, že popri legitímnych otázkach sa verejným priestorom šíri aj množstvo prehnaných tvrdení a výmyslov, ktoré vytvárajú dojem, že samotné vyčlenenie akceleračných zón znamená okamžitú výstavbu veterných turbín za domami.

Tak to však nie je. Strategický dokument má v prvom rade určiť, kde by sa v budúcnosti vôbec mohlo uvažovať o rozvoji veternej energie. Neznamená to, že sa na všetkých vybraných miestach automaticky začne stavať. Dokument má vytvoriť rámec, v ktorom sa budú posudzovať vhodné lokality, technické limity, vplyvy na prírodu, krajinu a obyvateľov. Samotné projekty by následne museli prejsť ďalšími povoľovacími procesmi.

Čo vlastne znamenajú akceleračné zóny?

Akceleračné zóny nie sú zoznamom miest, kde sa zajtra objavia veterné elektrárne. Ide o predbežné vymedzenie oblastí, ktoré by mohli byť z hľadiska veterného potenciálu, infraštruktúry a vplyvov na životné prostredie vhodnejšie ako iné územia. Cieľom je, aby sa o rozvoji veternej energie nerozhodovalo chaoticky, ale systematicky.

Podľa strategického dokumentu má ísť o celoštátny koncepčný materiál, ktorý stanoví priestorové a technické rámce pre rozvoj veternej energetiky na Slovensku. Dokument zároveň podlieha strategickému environmentálnemu posudzovaniu, teda procesu SEA. To znamená, že sa majú hodnotiť možné vplyvy na životné prostredie a verejné zdravie ešte predtým, ako by sa rozhodovalo o konkrétnych projektoch.

Dôležité je aj to, že pri výbere zón sa majú zohľadniť viaceré vylučujúce kritériá. Zo zón majú byť vylúčené napríklad národné parky a ich ochranné pásma, chránené krajinné oblasti, územia Natura 2000, Ramsarské lokality, biosférické rezervácie, hlavné migračné trasy či vysoko citlivé oblasti výskytu vtáctva a netopierov. Zároveň sa má dodržiavať minimálna vzdialenosť 1 kilometer od chránených priestorov v obývaných oblastiach.

Práve táto informácia je pri súčasnej debate kľúčová. Ľudia sa často obávajú, že veterné turbíny budú stáť hneď pri ich domoch alebo priamo nad obcou. Dokument však už na strategickej úrovni počíta s tým, že obytné územia, citlivé prírodné oblasti a technicky nevhodné lokality majú byť z rozvoja veternej energie vylúčené.

Jednou z najčastejších obáv je hluk a infrazvuk. Aj tým sa dokument venuje. Umiestnenie veterných elektrární má rešpektovať metodické usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR a Úradu verejného zdravotníctva SR. Pri konkrétnych projektoch by sa mala vypracovať hluková štúdia a posudzovať nielen bežný hluk, ale v prípade potreby aj infrazvuk. V dokumente sa však zároveň uvádza, že doposiaľ nebol potvrdený vplyv infrazvuku či hluku ako takého na zdravie ľudí.

Strategický dokument sa zaoberá aj vibráciami. Uvádza, že počas prevádzky veterných elektrární sa nepredpokladá vznik vibrácií, ktoré by mali negatívny vplyv na obyvateľstvo. Vibrácie sa podľa dokumentu po prvých desiatkach metrov v zemi utlmia a namerané hodnoty pri podobných zariadeniach v zahraničí boli hlboko pod hygienickými limitmi.

Veľká časť strachu teda vychádza skôr z predstáv než z toho, čo je v dokumente skutočne napísané. To však neznamená, že diskusia je zbytočná. Práve naopak. Pripomienkovanie má slúžiť na to, aby samosprávy, odborníci, ochranári aj obyvatelia upozornili na konkrétne problémy v konkrétnych lokalitách.

Odborníci upozorňujú: Netreba paniku, ale rozum

K téme sa vyjadril aj ornitológ Jozef Ridzoň, ktorý upozornil, že veterná energia má svoje riziká, najmä pre vzácne druhy vtáctva. Zároveň však varoval pred hystériou, ktorá sa okolo tejto témy začala šíriť. „Nie že by som bol fanúšik veternej energie. Naopak. Z obnoviteľných zdrojov energie vidím oveľa radšej solár a vodu,“ napísal.

Podľa Ridzoňa však súčasná vlna odporu proti veterným elektrárňam často prekračuje hranice racionálnej diskusie. Upozorňuje, že časť príspevkov šíri strach z veterných turbín spôsobom, ktorý nemá oporu v realite. „Tvrdiť, že veterné parky a točiace sa vrtule doženú ľudí do šialenstva a podobné nezmysly, ktoré čítam na našich weboch, to je fakt šírenie poplašnej správy,“ uviedol.

Ridzoň zároveň zdôrazňuje, že nie je dobrý nápad stavať veterné parky všade. Ako problematické uvádza napríklad Oravu, podtatranské oblasti či migračné koridory vtáctva. Práve preto však podľa neho dáva zmysel mať akceleračné zóny a pripomienkovanie. Inak by sa mohlo stať, že lokality budú vyberané nesystematicky alebo pod tlakom investorov.

„Aktuálne vymedzenie akceleračných zón je na stole preto, aby sa vybrali plochy, kde sa bude môcť zvažovať stavba veterných parkov. To neznamená, že sa tam stavať budú,“ vysvetľuje ornitológ. Podľa neho je lepšie vybrať vhodné územia vopred a poučiť sa z chýb západných krajín, kde sa v minulosti veterné parky niekedy umiestňovali aj na nevhodných miestach.

Jeho postoj tak nie je slepou obhajobou veterných elektrární. Skôr ide o výzvu, aby sa debata vrátila k faktom. Ochrana vtáctva, krajiny a obyvateľov má byť súčasťou procesu, nie zámienkou na úplné odmietnutie akejkoľvek veternej energie.

Veternú elektrinu doposiaľ takmer vôbec nevyužívame

Na Slovensku je pritom veterná energia stále takmer nevyužitým zdrojom. Strategický dokument hovorí aj o napĺňaní cieľov Plánu obnovy a odolnosti SR a o pilotných oblastiach s celkovým kombinovaným inštalovaným výkonom najmenej 300 MW. Aktualizovaný národný energetický a klimatický plán počíta s cieľom 750 MW veterných elektrární do roku 2030.

Veterná energia má zároveň prispieť k energetickej bezpečnosti Slovenska. Čím viac elektriny dokáže krajina vyrábať z domácich obnoviteľných zdrojov, tým menšia je jej závislosť od dovozu fosílnych palív. Aj preto sa táto téma nedá vnímať len cez emócie a obavy, ale aj cez širší energetický kontext.

To však neznamená, že každý veterný park je automaticky dobrý nápad. Veterné turbíny nepatria do národných parkov, do hlavných migračných koridorov vtákov ani do krajiny, kde by zásadne zničili turistický charakter územia. Rovnako musia byť rešpektované obce a ľudia, ktorí v daných regiónoch žijú.

Pripomienkovanie preto nie je formalita. Práve teraz majú samosprávy, obyvatelia, odborníci aj ochranárske organizácie možnosť upozorniť na konkrétne lokálne riziká. Ak je niektorá oblasť citlivá z hľadiska vtáctva, krajinného rázu, turizmu alebo bývania, má zmysel to vecne pripomienkovať.

Najhoršou možnosťou by však bolo, keby sa racionálna diskusia utopila v strachu. Slovensko potrebuje hovoriť o energetike vecne, nie cez poplašné správy. Veterné elektrárne nie sú zázračným riešením všetkých problémov, ale nie sú ani démonom, ktorý automaticky zničí zdravie ľudí či život v obciach.

Súčasný proces má byť práve o tom, aby sa vybrali vhodné plochy a nevhodné sa vylúčili. Ak sa pripomienkovanie využije rozumne, môže pomôcť predísť chybám, ktoré by neskôr vyvolávali ešte väčší odpor. Ak sa však verejná debata zmení iba na šírenie strachu, Slovensko môže premrhať šancu nastaviť pravidlá skôr, než sa o konkrétnych projektoch začne rozhodovať naplno.