Desivé predpovede: Obľúbeným európskym destináciám hrozí zaplavenie

Skupina medzinárodných výskumníkov zistila, že hladina morí pozdĺž pobrežia juhovýchodnej Číny zostala pozoruhodne stabilná približne 4 000 rokov – až do industrializácie.

Od polovice 19. storočia stúpa hladina rýchlejšie ako kedykoľvek predtým v zaznamenanej histórii. Štúdia publikovaná v časopise Nature je založená na odberoch vzoriek, analýzach sedimentov a historických záznamoch. 

Tie ukazujú, že po rýchlom vzostupe hladiny mora na začiatku holocénu – t. j. po poslednej dobe ľadovej – sa hladina stabilizovala približne pred 4 200 rokmi.

Potom zostala hladina mora po tisícročia prakticky nezmenená. Až s industrializáciou sa situácia dramaticky zmenila. Pobrežie sa posúva, pôda sa zasoluje a prílivy vĺn zasahujú ďalej do vnútrozemia. 

Obzvlášť kritická je skutočnosť, že v mnohých mestách klesá aj zem. V dôsledku nadmerného odberu podzemnej vody, znečistenia zo stavebníctva a geologických procesov zem niekedy klesá dokonca rýchlejšie než stúpa hladina mora. 

Desivé prognózy 

V januári tohto roka Európska environmentálna agentúra (EEA) s desivou jasnosťou zhrnula to, čo satelity a merania hladiny vody dokumentovali už desaťročia – priemerná globálna hladina mora sa od roku 1900 zvýšila približne o 21 centimetrov, a to rastúcim tempom.

V posledných desaťročiach sa toto tempo viac ako zdvojnásobilo. Zatiaľ čo v 20. storočí bol nárast pomerne mierny, merania medzi rokmi 2006 a 2018 ukazujú nárast približne o 3,7 milimetra ročne – a tento trend naďalej rastie.

Je to spôsobené predovšetkým topením ľadových štítov v Grónsku a Antarktíde, ako aj tepelnou rozťažnosťou oceánskej vody, ktorá sa rozširuje s globálnym otepľovaním.

More sa blíži

Obzvlášť ohrozenou týmto fenoménom je práve Európa. Takmer vo všetkých pobrežných oblastiach stúpa hladina morí v porovnaní s pevninou. 

Len v niektorých častiach Škandinávie postglaciálne procesy spôsobujú to, že hladina mora tam zdanlivo klesá. 

Ale pre zvyšok kontinentu, vrátane jadranských dovolenkových oblastí v Taliansku, Slovinsku a Chorvátsku, sa more približuje.

Pre pobrežné regióny Európy tento nárast znamená nielen častejšie záplavy, ale aj zasolenie pôdy a podzemnej vody, stratu biotopov a nákladné škody na infraštruktúre.

Obzvlášť ohrozené sú rovinaté oblasti ako napríklad Holandsko, severné Nemecko, Dánsko a Benátky. EEA varuje, že opatrenia na ochranu pobrežia by mali byť výrazne ambicióznejšie.

Nemenej dôležitým krokom je aj prispôsobenie infraštruktúrys – akou sú prístavy, čistiarne odpadových vôd a dopravné systémy.