Dillí sa dusí v smogu. Úrady sa pokúsili vyvolať dážď, aby vyčistili vzduch

Dillí patrí dlhodobo medzi mestá s najhoršou kvalitou ovzdušia na svete a situácia sa každoročne zhoršuje najmä počas zimy. Tentoraz však smog dosiahol mimoriadnu úroveň v dôsledku osláv hinduistického sviatku Díválí, počas ktorého sa v celom regióne hromadne pália ohňostroje a sviečky. Výsledkom je obrovské množstvo prachu a toxických častíc, ktoré sa držia v atmosfére.

Podľa databázy IQAir je Dillí momentálne najviac znečisteným hlavným mestom planéty. Husté ovzdušie bráni rozptylu dymu z polí, ktorý vzniká pálením poľnohospodárskych zvyškov v susedných štátoch Pandžáb a Harijána. V kombinácii s emisiami z dopravy, priemyslu a stavebných činností tak vzniká smrteľne nebezpečná zmes. Koncentrácia prachových častíc PM_2.5 tu často presahuje bezpečné limity Svetovej zdravotníckej organizácie aj dvadsaťnásobne.

Miestne úrady reagovali sériou opatrení – dočasne zakázali stavebné práce, obmedzili prevádzku dieselových generátorov, nasadili špeciálne vodné rozprašovače a dokonca aj tzv. protismogové delá. Cieľom je znížiť množstvo prachu vo vzduchu, no tieto snahy sa ukazujú ako len krátkodobé riešenia. Aj preto sa pristúpilo k experimentu s umelým vyvolaním dažďa, ktorý má aspoň dočasne zlepšiť kvalitu ovzdušia.

Tento proces, známy ako cloud seeding, alebo osievanie oblakov, spočíva vo vnášaní chemických látok do existujúcich mrakov. Látky ako jodid strieborný, chlorid sodný alebo suchý ľad slúžia ako kondenzačné jadrá, na ktorých sa vodná para mení na kvapky či ľadové kryštáliky. Tie sa potom spájajú a v podobe dažďa alebo snehu padajú na zem. Metóda sa využíva aj v poľnohospodárstve na boj proti suchu či krupobitiu, no jej účinnosť je veľmi premenlivá.

Netradičné riešenie veľmi nepomohlo

V prípade Dillí lietadlo rozptýlilo chemikálie do oblakov nad vybranými štvrťami mesta. Očakávania však nie sú veľké. Ako upozornil odborník Krišna Ačuta Raó z Indického technologického inštitútu, umelo vyvolaný dážď dokáže znížiť prašnosť len na niekoľko dní, po ktorých sa kvalita ovzdušia opäť zhorší. Skutočné riešenie vidí v zavedení prísnych zákonov, ktoré by obmedzili emisie zo všetkých zdrojov – od dopravy cez priemysel až po stavebníctvo.

Aj keď osievanie oblakov pôsobí ako technologicky zaujímavé riešenie, jeho efekt je obmedzený. Funguje len nad menšou oblasťou, spravidla nie väčšou než niekoľko desiatok kilometrov štvorcových. Zároveň je závislé od prítomnosti vhodných oblakov – ak je obloha jasná, nie je možné proces realizovať. Meteorológovia tiež upozorňujú, že metóda nedokáže zmeniť celkové počasie, iba mierne zvýšiť pravdepodobnosť zrážok.

Diskusie vyvoláva aj ekologická stránka tohto zásahu. Niektorí vedci upozorňujú na možné dlhodobé dôsledky hromadenia jodidu strieborného v pôde a vo vode, hoci doterajšie štúdie nepreukázali výrazné škody. Napriek tomu zostáva otázne, či je takýto zásah do atmosféry vhodným riešením pre miliónové mesto, ktoré by skôr potrebovalo systematickú reguláciu znečisťovania.

Smog v Dillí má dramatické dôsledky na zdravie obyvateľov. Lekári varujú pred nárastom respiračných ochorení, podráždením očí, kašľom a astmatickými záchvatmi. Mnohé školy už obmedzili výučbu a úrady vyzvali obyvateľov, aby trávili čo najmenej času vonku. Niektorí sa snažia chrániť respirátormi, iní využívajú čističky vzduchu, no situácia je taká vážna, že ani tieto opatrenia často nestačia.

Aj keď experiment s umelým dažďom môže priniesť krátkodobú úľavu, odborníci sa zhodujú, že Dillí potrebuje hlboké reformy v oblasti životného prostredia. Zníženie emisií, regulácia dopravy, prechod na čistejšie zdroje energie a dôsledná kontrola priemyslu sú kľúčové kroky, bez ktorých sa problém smogu nikdy nevyrieši. Kým sa tak nestane, obyvatelia indickej metropoly budú aj naďalej dýchať vzduch, ktorý patrí k najnebezpečnejším na Zemi.