Dnes sa začína astronomická jar. Deň a noc však rovnako dlhé nebudú, prečo?

Začiatok astronomickej jari nastáva v momente, keď sa stred slnečného kotúča nachádza presne nad nebeským rovníkom. Ide o okamih, keď Slnko prechádza z južnej na severnú pologuľu a jeho dráha po oblohe sa začne postupne predlžovať. Tento moment označujeme ako jarnú rovnodennosť a patrí medzi štyri kľúčové body roka spolu s letným a zimným slnovratom a jesennou rovnodennosťou.

Hoci sa často hovorí, že počas rovnodennosti sú deň a noc rovnako dlhé, realita je o niečo zložitejšia. V skutočnosti bude dnes deň približne o 10 minút dlhší než noc. Konkrétne deň potrvá asi 12 hodín a 10 minút, zatiaľ čo noc bude mať približne 11 hodín a 50 minút. Dôvodom je lom slnečných lúčov v zemskej atmosfére, ktorý spôsobuje, že Slnko vidíme nad horizontom skôr, ako tam reálne vyjde, a zároveň ho vidíme aj o niečo dlhšie po jeho západe.

Okrem atmosférickej refrakcie zohráva úlohu aj samotná definícia východu a západu Slnka. Tieto okamihy sa určujú podľa horného okraja slnečného disku, nie podľa jeho stredu. Aj to prispieva k tomu, že deň je v skutočnosti o niečo dlhší než noc, hoci sa nachádzame v období rovnodennosti. Skutočne rovnaká dĺžka dňa a noci by nastala len v prípade, že by sme tieto efekty ignorovali.

Od dnešného dňa sa bude situácia rýchlo meniť. Slnko bude na severnej pologuli vystupovať čoraz vyššie nad obzor a jeho denná dráha sa bude predlžovať. Každý nasledujúci deň tak prinesie viac svetla a kratšiu noc. Tento trend vyvrcholí počas letného slnovratu, keď bude deň najdlhší a noc najkratšia v roku. Vtedy môže byť deň až približne dvakrát dlhší než noc.

Nemala astronomická jar začať až 21. marca?

Nemala. Dátum začiatku astronomickej jari nie je pevne viazaný na konkrétny deň v kalendári. Mnohí si pamätajú, že prvý jarný deň pripadal na 21. marec, no to už dnes neplatí. V dôsledku rozdielov medzi kalendárnym rokom a skutočným trvaním obehu Zeme okolo Slnka dochádza k postupnému posunu. Od roku 2012 začína astronomická jar prevažne 20. marca a v budúcnosti sa môže posunúť dokonca na 19. marec. Podľa výpočtov by k tomu malo dôjsť okolo roku 2048 a ku koncu 21. storočia sa budú dátumy 19. a 20. marec vyskytovať približne rovnako často.

S príchodom jari sa často spája aj astrologický pohľad na pohyb Slnka. Podľa astrológie vstupuje Slnko počas jarnej rovnodennosti do znamenia Barana, čím sa začína nový astrologický rok. Astronomická realita je však odlišná. Vplyvom precesie zemskej osi sa totiž tzv. jarný bod posúva medzi hviezdami, a preto sa Slnko v skutočnosti nachádza v súhvezdí Rýb. V tomto súhvezdí zotrvá ešte niekoľko týždňov a do súhvezdia Barana vstúpi až v druhej polovici apríla.

Jar však nemá len jeden jediný začiatok. Okrem astronomickej jari poznáme aj meteorologickú, biologickú či vegetačnú jar. Meteorologická jar je najjednoduchšia na určenie – začína sa každý rok 1. marca a končí 31. mája. Tento pevný časový rámec slúži najmä meteorológom a klimatológom, ktorí potrebujú spracovávať údaje v pravidelných trojmesačných intervaloch.

Biologická jar sa riadi skôr prejavmi prírody než kalendárom. Začína sa vtedy, keď sa príroda po zime začína prebúdzať, čo býva často už v polovici februára. V tomto období sa objavujú prvé kvety, pučia stromy a zvyšuje sa aktivita živočíchov. Presný dátum sa však môže líšiť v závislosti od počasia a konkrétneho roka.

Podobne flexibilná je aj vegetačná jar, ktorú sledujú najmä poľnohospodári. Tá sa začína v momente, keď priemerné denné teploty vzduchu stabilne prekročia hranicu +5 °C. Končí sa, keď priemerná denná teplota dosiahne približne +15 °C. Dĺžka vegetačnej jari sa preto líši podľa nadmorskej výšky a geografickej polohy. V nížinách môže byť dlhšia, zatiaľ čo v horských oblastiach výrazne kratšia.

Jar je zároveň obdobím viacerých významných sviatkov a tradícií. Najvýznamnejším sviatkom je Veľká noc, ktorá patrí medzi pohyblivé sviatky a jej termín sa každý rok mení. V roku 2026 pripadne hlavné veľkonočné obdobie na začiatok apríla. Okrem náboženského významu je jar spojená aj s rôznymi ľudovými tradíciami, ako je stavanie májov či iné.

Začiatok astronomickej jari tak nie je len presne definovaným okamihom v kalendári, ale aj symbolom prechodu do teplejšej a svetlejšej časti roka. Hoci deň a noc dnes nie sú úplne rovnako dlhé, ide o významný bod, od ktorého sa dni budú rýchlo predlžovať. Príroda sa postupne prebúdza a aj počasie bude v nasledujúcich týždňoch čoraz viac pripomínať pravú jar.