Dnes si pripomíname Medzinárodný deň Slnka. Tieto zaujímavosti ste o ňom nevedeli

Národné a medzinárodné pamätné dni slúžia na upriamenie pozornosti na rôzne dôležité témy či na pripomenutie dôležitých udalostí z minulosti. Jedným z nich je aj Medzinárodný deň Slnka, ktorý sa pripomína 3. mája, upozorňuje na to TASR.

Deň Slnka vznikol v roku 1978 v USA. Tretí máj určila za deň jeho konania spoločná rezolúcia Kongresu (H.J. Res. 715), ktorá tiež vyzvala vtedajšieho amerického prezidenta Jimmyho Cartera na vydanie vyhlásenia. Carter tak urobil 27. marca 1978 a Vyhlásením č. 4558 vyzval na vhodné pripomenutie tohto dňa. Cieľom Dňa Slnka bolo informovať širokú verejnosť, zástupcov priemyslu i odborov o solárnych technológiách a demonštrovať potenciál Slnka pri napĺňaní energetických potrieb Američanov.

„Potreba našej krajiny vyvinúť a rozšíriť obnoviteľné zdroje energie schopné zohrievať, chladiť a napájať naše domovy, farmy a fabriky ešte nikdy nebola väčšia ako v súčasnosti. Američania preto hľadajú spôsoby využitia Slnka ako nevyčerpateľného zdroja čistej energie,“ uviedol Carter vo vyhlásení. „Preto teraz ja, Jimmy Carter, prezident Spojených štátov amerických, týmto vyhlasujem stredu 3. máj 1978 za Deň Slnka a vyzývam Američanov, aby ho oslávili vhodnými aktivitami a ceremóniami demonštrujúcimi potenciál solárnej energie. Všetkým príslušným federálnym agentúram nariaďujem tieto oslavy podporiť,“ dodáva text vyhlásenia.

Američania si deň pripomenuli akciami na viacerých miestach USA. Carter v meste Denver v štáte Colorado navštívil inštitút na výskum slnečnej energie, kým ľudia sa zhromaždili napríklad na námestí OSN v New Yorku a vypočuli si rôzne príhovory. Prítomných oslovil napríklad aj herec Robert Redford a pripomenul im, že „na Slnko nemôže žiadna cudzia krajina uvaliť embargo“. Rôzne akcie sa konali v 22 krajinách po celom svete.

Nápad na vyhlásenie Dňa Slnka priniesol environmentalista Denis Hayes. Inšpiroval sa masívnym úspechom iného svojho nápadu – oslavy Dňa Zeme 22. apríla 1970. Americký Deň Slnka bol za Medzinárodný deň Slnka oficiálne vyhlásený v roku 1994.

Zaujímavosti, o ktorých ste zrejme nevedeli

Keď už má dnes Slnko sviatok, prinášame vám o ňom 10 možno menej známych zaujímavostí. Niektoré vás určite prekvapia.

• Slnko je takmer dokonale guľaté – zo všetkých známych objektov v slnečnej sústave má Slnko jedno z najdokonalejších guľovitých tvarov. Rozdiel medzi priemerom na rovníku a na póloch je menej než 10 km.

• Je to hviezda stredného veku – Slnko je v polovici svojho „života“. Má približne 4,6 miliardy rokov a očakáva sa, že bude svietiť ešte asi 5 miliárd rokov, než sa zmení na červeného obra.

• Slnko má vrstvy ako cibuľa – nie je to jednoliate teleso, ale skladá sa z vrstiev: jadro, žiarivá zóna, konvektívna zóna, fotosféra, chromosféra a koróna.

• Zvuky zo Slnka nepočujeme – hoci v ňom vznikajú tlakové vlny a „vibruje“, zvuk sa do vesmíru neprenesie, pretože tam nie je vzduch. Vedci však tieto vibrácie analyzujú pomocou helioseizmológie.

• Koróna je horúcejšia ako povrch – zatiaľ čo povrch (fotosféra) má približne 5 500 °C, koróna (vonkajšia atmosféra) môže dosiahnuť teploty až niekoľko miliónov stupňov. Prečo je tomu tak, vedci stále presne nevedia.

• Slnko ovplyvňuje rádio a GPS – výrony koronálnej hmoty a slnečné búrky môžu rušiť rádiové signály a navigačné systémy na Zemi.

• Slnko nie je úplne žlté – jeho svetlo je v skutočnosti biele. V atmosfére Zeme sa však rozptyľuje a preto ho vnímame ako žlté alebo oranžové, najmä pri východe či západe.

• Slnko sa netočí ako pevné teleso – jeho rovník sa otočí za približne 25 dní, ale oblasti bližšie k pólom sa otočia za 35 dní. Nazýva sa to diferenciálna rotácia.

• V slnečnom jadre prebieha fúzia – každú sekundu sa v ňom premení približne 600 miliónov ton vodíka na hélium, čím sa uvoľňuje obrovské množstvo energie.

• Svetlu trvá tisíce rokov, kým vyjde zo Slnka – aj keď svetlu trvá len 8 minút, kým dorazí zo Slnka na Zem, samotná energia v podobe fotónov môže stráviť stovky až tisíce rokov putovaním z jadra na povrch Slnka.

Na záver vám do pozornosti dávame náš článok spred pár dní. Európska sonda totiž prišla s doposiaľ najdetailnejším záberom Slnka v histórii.