Dnes ubehlo 80 rokov od zhodenia atómovej bomby na Hirošimu. V tento deň, 6. augusta 1945, svet vstúpil do novej éry a už nič nebolo ako predtým.
Dňa 6. a 9. augusta 1945 dostal svet jednu z najväčších rán v histórii ľudstva ranu v priebehu pár dní. Prvá atómová bomba, nazvaná „Little Boy“, bola zhodená na Hirošimu 6. augusta pred 80 rokmi a na japonské mesto Nagasaki bola zhodená atómová bomba o tri dni neskôr − 9. augusta 1945.
Dnes si svet pripomína túto udalosť, od ktorej ubehlo už 80 rokov. Tieto udalosti predstavujú jedny z najtemnejších kapitol vojenskej histórie a ich dopad na ľudstvo je cítiť dodnes.
Pred zhodením bomby na Nagasaki boli Spojené štáty a ich spojenci už niekoľko rokov vo vojne s Japonskom, ktoré bolo súčasťou Osi mocností počas druhej svetovej vojny. Vojna v Európe sa skončila kapituláciou Nemecka v máji 1945, ale Tichomorská vojna pokračovala. Americký projekt Manhattan, ktorý bol zahájený v reakcii na obavy z nemeckého jadrového výskumu, vyústil do vývoja atómovej bomby.
Prvá atómová bomba, nazvaná „Little Boy“, bola zhodená na Hirošimu a okamžite zabila odhadom 80 000 ľudí. Tisíce ďalších zomreli neskôr na následky ožiarenia. Tento útok mal za cieľ prinútiť Japonsko k kapitulácii a ukončiť vojnu bez ďalšieho krviprelievania.
Keď Japonsko nevyjadrilo ochotu kapitulovať po bombardovaní Hirošimy, Spojené štáty sa rozhodli použiť druhú bombu, „Fat Man“, na mesto Nagasaki. Tá bola až o pol tony väčšia než v prípade Hirošimy. Výbuch zabil odhadom 40 000 ľudí a tisíce ďalších boli zranené. Mesto utrpelo obrovské škody a infraštruktúra bola zničená.
Celkový počet obetí v Nagasaki sa odhaduje na 60 000 až 80 000, pričom mnohí zomreli okamžite a ďalší neskôr na následky ožiarenia. Počet zranených je ťažké presne určiť, ale odhady hovoria o desiatkach tisíc ľudí.
Zhodenie atómových bômb malo okamžitý dopad na priebeh vojny. Japonsko oznámilo svoju bezpodmienečnú kapituláciu 15. augusta, čím sa ukončila druhá svetová vojna.
Tieto udalosti tiež odštartovali novú éru v medzinárodnej politike a zbrojení, keďže atómová bomba predstavovala nový typ zbrane s nevídanou ničivou silou. Následky týchto útokov viedli k začiatku studenej vojny a rozšíreniu jadrových zbraní po celom svete.
6. august 1945 nie je len historický dátum, ale aj vedecké varovanie. Hirošima sa stala symbolom toho, ako môže vedecký výskum, ak sa používa bez etických a morálnych obmedzení, viesť ku katastrofálnym následkom.
Smutné je, že hrozba atómovej bomby je živá a prítomná v našich životoch aj dnes...