Fotopasce zachytili šakaly len pár kilometrov od našich hraníc.
Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR oznámila, že v národnej prírodnej rezervácii Tabulová boli vďaka fotopascám zachytené dva šakaly.
Fotopasce zachytili šakaly v oblasti Pálavy. Videozábery a snímky pochádzajú z tohtoročnej jari.
Dva jedince boli zachytené na nočných záberoch blízko obce Perná.
„O tom, že sa šakal na Pálave vyskytuje, sme sporadicky dostávali informácie už niekoľko posledných rokov, ale až tento rok sme si jeho prítomnosť sami overili na snímkach z našej fotopasce,“ uviedol Pavel Dedek z Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR.
Na českom území šakaly nikdy v minulosti nežili, šíria sa z Balkánu. Do Česka prišli cez Slovensko a potom cez Maďarsko, kde sa vyskytujú pomerne bežne. A prečo k nám vôbec zavítali?
Dôvodom je zmena klímy a skracovanie obdobia s trvalou snehovou pokrývkou v miestach, kde sa vyskytuje. Svoje zohráva aj premena krajiny, jej priestupnosť pre migráciu alebo naopak absencia konkurenčných druhov, napríklad vlkov.
Šakal zlatý na území Slovenska už dlhšie nie je exotickým druhom. Tvrdia to ochranári zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat na základe záberov z fotopascí nainštalovaných v území Senianskej depresie v okresoch Michalovce a Sobrance.
Senianska depresia je vo všetkých parametroch vhodným biotopom pre výskyt šakala, či už z hľadiska potravnej ponuky alebo z hľadiska úkrytových možností.
Podľa pozorovaní CHKO Vihorlat z roku 2020 sa šakal rozšíril z južných častí na ďalšie územia Slovenska.
Šakal zlatý je v zozname cicavcov Slovenska od roku 1947, prvý známy doklad o jeho výskyte na Slovensku pochádza z roku 1989, keď bol ulovený jeden jedinec pri obci Čierna v okrese Trebišov.
Ďalšie údaje o výskyte šakala mali tiež pochádzať z južného Slovenska. Postupne sa zvyšoval počet vizuálnych i akustických pozorovaní šakala, a to aj z ostatného územia. V roku 2016 sa na celom Slovensku početnosť druhu odhadovala na 155 jedincov.