Do vesmíru sa dostal teleskop, ktorý má pomôcť pochopiť veľký tresk
Americká NASA do vesmíru v noci na stredu vyslala ďalekohľad / teleskop SPHEREx, ktorý má pomôcť vysvetliť, ako vznikali a po miliardy rokov sa vyvíjali galaxie a tiež, ako sa vesmír krátko po svojom vzniku začal tak rýchlo rozpínať.
Americká NASA do vesmíru v noci na stredu vyslala ďalekohľad / teleskop SPHEREx, ktorý má pomôcť vysvetliť, ako vznikali a po miliardy rokov sa vyvíjali galaxie a tiež, ako sa vesmír krátko po svojom vzniku začal tak rýchlo rozpínať.
„Neuvidíme veľký tresk, ale uvidíme jeho následky, a dozvieme sa tak niečo o začiatku vesmíru,“ ujasnil hlavný vedec misie Jamie Bock. SPHEREx, ktorý z kalifornskej základne do vesmíru vyniesla raketa Falcon spoločnosti SpaceX, má za nasledujúcich šesť mesiacov vďaka infračerveným senzorom a širokému zornému poľu zmapovať celú vesmírnu oblohu.
A pretože senzory sú schopné rozlíšiť aj 102 farieb neviditeľných ľudským okom, umožní to vytvoriť doposiaľ najfarebnejšiu a najobsiahlejšiu mapu vesmíru.
Teleskop síce nenasníma galaxie do najmenších detailov ako väčší a zložitejší Hubbleov či Webbov vesmírny ďalekohľad, ale bude sa sústrediť na celkovú žiaru, ktorú vytvára celý rad galaxií, vrátane tých najskorších, ktoré vznikli po veľkom tresku. Mal by tak nazbierať dáta o viac ako 450 miliónoch galaxií a viac ako 100 miliónoch hviezd v galaxii Mliečna dráha.
Počas dvoch rokov má zariadenie o kužeľovitom tvare a váhe 500 kilogramov, ktoré stálo 488 miliónov dolárov, celú vesmírnu oblohu zmapovať štyrikrát. V Mliečnej dráhe bude SPHEREx pátrať aj po vode a ďalších zložkách života v ľadových mračnách medzi hviezdami, kde vznikajú nové hviezdne sústavy.
Čo hovorí teória veľkého tresku?
Teória veľkého tresku je najprijímanejšou vedeckou teóriou, ktorá vysvetľuje vznik a vývoj vesmíru. Podľa tejto teórie sa celý vesmír začal formovať pred približne 13,8 miliardami rokov z extrémne horúceho a hustého bodu, nazývaného singularita. V tejto chvíli bola všetka hmota a energia zhrnutá do nepatrného priestoru s nekonečnou hustotou a teplotou.
Počas veľkého tresku táto singularita začala expandovať, čo spustilo formovanie vesmíru, aký ho poznáme dnes. Počas prvých sekúnd sa vesmír ochladil natoľko, že sa začali formovať subatomárne častice, ktoré neskôr zjednotili do atómov. Tieto prvotné prvky, ako vodík, hélium a ľahké prvky, sa neskôr zlúčili do prvých hviezd a galaxií.
Teória veľkého tresku je podporovaná množstvom empirických dôkazov. Jedným z najdôležitejších dôkazov je kozmické mikrovlnné pozadie (CMB), ktoré je zostatková radiácia z raného vesmíru. Ďalším dôkazom je červený posun svetla z vzdialených galaxií, čo naznačuje, že sa vesmír stále rozťahuje. Taktiež sa zhoduje s pozorovaniami ľahkých prvkov, ako sú vodík a hélium, ktoré boli vytvorené v ranom vesmíre.
Teória veľkého tresku bola rozvinutá na základe prác mnohých vedcov, ako boli Edwin Hubble, Georges Lemaître a George Gamow. Jej moderná verzia zahŕňa aj koncepty ako kozmická inflácia, tmavá hmota a tmavá energia, ktoré pomáhajú vysvetliť pozorované javy vo vesmíre. Napriek tomu, že teória veľkého tresku je veľmi úspešná, stále existujú otázky a nejasnosti, ktoré vedci skúmajú a snažia sa vyriešiť.
