Dočkáme sa poriadnej zimy? PRVÉ PROGNÓZY naznačujú slabší polárny vortex

Polárny vír je kľúčovým hráčom v zimnej cirkulácii atmosféry na severnej pologuli. V podstate ide o obrovskú rotujúcu oblasť studeného vzduchu, ktorá sa rozprestiera od povrchu Zeme až po stratosféru.

V spodnej časti – v troposfére – kde sa odohrávajú všetky bežné meteorologické javy, má vír nepravidelnejší tvar a často býva narúšaný vplyvom hôr či tlakových systémov. Horná, stratosférická časť je symetrickejšia a má hladší priebeh, pretože sa nachádza vysoko nad zemským povrchom, kde má menej prekážok.

Keď je polárny vír silný a stabilný, udržiava studený vzduch uzavretý v oblasti Arktídy. Naopak, oslabený alebo narušený vír umožňuje, aby sa chladný arktický vzduch dostal do miernych zemepisných šírok – teda aj do Európy či Spojených štátov.

Práve takáto situácia sa očakáva počas zimy 2025/2026. Zmeny v správaní víru môže spôsobiť niekoľko globálnych faktorov, ktoré sa momentálne vyvíjajú v smere „takmer ideálnej búrky“ vedúcej k jeho oslabeniu.

Čo hovoria prvé prognózy?

Prvým faktorom je stav oceánu v oblasti rovníkového Tichého oceánu, známy ako ENSO (El Niño Southern Oscillation). Táto oblasť prechádza cyklickými zmenami medzi teplou fázou El Niño a chladnou fázou La Niña. Modely momentálne naznačujú vývoj smerom k slabej La Niñe počas jesene a zimy 2025/2026. Historicky práve La Niña zvyšuje pravdepodobnosť výskytu tzv. náhleho stratosférického oteplenia (SSW), ktoré môže polárny vír doslova zrútiť. Pri tomto jave dochádza k rýchlemu otepleniu v stratosfére nad Arktídou, čo spôsobí rozpad víru a umožní prienik chladného vzduchu na juh.

Druhým kľúčovým faktorom je kvázi dvojročná oscilácia (QBO), ktorá predstavuje cyklickú zmenu smeru vetrov v stratosfére nad rovníkom. Tieto vetry sa približne každých 17 mesiacov otáčajú z východných na západné a naopak. Aktuálne pozorovania ukazujú, že smerujeme do východnej fázy QBO, ktorá podporuje narušenie polárneho víru tým, že umožňuje prenikanie vĺn zo spodných vrstiev atmosféry do stratosféry. Tieto vlny vír destabilizujú a oslabujú, čím zvyšujú šancu na jeho kolaps.

Tretím významným činiteľom je množstvo morského ľadu v arktických oblastiach, predovšetkým v regióne Barentsovho a Karského mora. Nedávne štúdie potvrdili, že práve úbytok ľadu v tejto oblasti má priamy vplyv na oslabovanie polárneho víru. Naopak, v oblasti Ochotského mora sa očakáva nadpriemerné množstvo ľadu, čo ešte viac podporuje asymetriu a destabilizáciu celkového systému. Ide teda o tzv. „učebnicový“ prípad, ktorý zodpovedá podmienkam pre slabý vír počas zimy.

Zaujímavosťou je, že účinok úbytku ľadu na polárny vír sa ešte zintenzívňuje počas východnej fázy QBO, ktorá je predpovedaná práve pre túto zimu. Tento súbeh faktorov – La Niña, východná QBO a nízka rozloha ľadu v Arktíde – vytvára takmer ideálne prostredie pre vznik významného narušenia víru. Výsledkom môže byť silné prúdenie planetárnych vĺn smerom do stratosféry, ktoré vír naruší, spomalí a môže úplne zrútiť.

Dočkáme sa poriadnej zimy?

Dôsledky takéhoto kolapsu sa síce neprejavia okamžite, no v priebehu niekoľkých týždňov môžu výrazne ovplyvniť počasie v miernych zemepisných šírkach. Po náhlom stratosférickom oteplení totiž často nasleduje nárast tlaku nad Arktídou a pokles tlaku v stredných šírkach. To spôsobí, že „jet stream“ – silný prúd vzduchu v hornej troposfére – sa stane meandrujúcim a umožní prenikaniu arktického vzduchu smerom na juh.

Štatistiky ukazujú, že po takýchto udalostiach býva povrchová teplota v Európe a Severnej Amerike nižšia než zvyčajne. Výraznejšie sú aj snehové zrážky – najmä vo východných oblastiach USA, v strednej Európe a v oblasti Balkánu. Netreba však zabúdať, že každý takýto jav je unikátny a nemusí vždy priniesť rovnaký priebeh. Záleží aj na načasovaní, sile a celkovom rozložení tlakov a teplôt v atmosfére.

Už teraz niektoré dlhodobé modely naznačujú slabšiu cirkuláciu vo vyšších vrstvách atmosféry na začiatku zimy. To je v súlade s vývojom troch hlavných faktorov, ktoré klimatológovia sledujú. Ak sa ich projekcie naplnia, zima 2025/2026 môže priniesť väčšie množstvo snehových dní, výraznejšie mrazy a častejšie blokujúce tlakové výše nad Arktídou – a teda počasie, ktoré si mnohí pamätajú z „pravých“ zím minulosti.

Slabý polárny vír nie je automaticky zárukou chladnej zimy, no zvyšuje pravdepodobnosť výskytu extrémnych javov. Vedci preto budú vývoj týchto faktorov naďalej dôkladne monitorovať. Ak sa predpovede naplnia, môže nás čakať zima, ktorá poriadne preverí zásoby posypovej soli, zimné pneumatiky aj odolnosť energetickej infraštruktúry v Európe a Severnej Amerike.