Doprava sa zastavila, školy zatvorili, ľudia zostali uväznení. Snehová kalamita, ktorá zasypala aj Bratislavu

Posledné sneženie sa na našom území vyskytlo na konci novembra a sneh sa v Bratislave prekvapivo v niektorých oblastiach udržal aj dva dni. Potom však prišlo oteplenie a inverzia, ktorá zotrvávala až do Vianoc.

December bol zatiaľ veľmi teplý, no história nám už ukázala, že po teplom decembri môže počasie poriadne prekvapiť.

Sneženie spôsobilo problémy

Mesto sa prebudilo do ticha, aké dnes už takmer nepoznáme. Ulice boli neprejazdné, električky stáli, autá zmizli pod snehom a tisíce ľudí sa do práce vydali pešo. Snehová kalamita z januára 1987 sa zapísala do pamäti obyvateľov ako posledná skutočne veľká zima, ktorá dokázala paralyzovať celé hlavné mesto a symbolicky aj jednu éru.

Sneh nezasypal len Bratislavu, ale aj mnohé časti Slovenska, pričom v nížinách Išlo o zatiaľ najväčšiu snehovú kalamitu za uplynulé roky.

Aj Bratislavu zasypal sneh

V pondelok 12. januára 1987 zasiahlo Bratislavu intenzívne sneženie sprevádzané silným severným vetrom a výrazným ochladením. Počas predchádzajúcich dní snežilo takmer nepretržite približne tri dni, pričom sneh sa hromadil rýchlejšie, než ho bolo možné odstraňovať.

V Bratislave dosiahla snehová pokrývka 60 až 65 centimetrov, na Kolibe bolo nameraných až 71 centimetrov a na letisku približne 64 centimetrov snehu. Vietor zároveň vytváral masívne záveje, ktoré miestami dosahovali výšku jeden a pol až dva metre.

Ráno bolo mesto prakticky nefunkčné. Zaviate boli hlavné dopravné ťahy, sídliská aj centrum. Chodníky zmizli pod súvislou vrstvou snehu a cesty sa zmenili na úzke biele koridory.

Mestská hromadná doprava zaznamenala jeden z najväčších kolapsov vo svojej histórii. Električkové trate boli neprejazdné a viaceré linky úplne zastavili prevádzku. Autobusy a trolejbusy uviazli v snehových jazykoch alebo sa do niektorých častí mesta vôbec nedostali.

Pre tisíce ľudí neexistovala iná možnosť než vyraziť do práce pešo. Bežným obrazom boli obyvatelia brodiaci sa snehom po kolená, skupiny susedov s lopatami či ľudia pomáhajúci vytláčať uviaznuté autá. Technika nestačila a sneh sa musel odvážať nákladnými vozidlami na improvizované skládky. Odpratávanie trvalo niekoľko dní a v niektorých okrajových častiach mesta sa situácia stabilizovala až po čiastočnom oteplení.

Okrem kalamity prišli aj mrazy

Kalamita bola umocnená extrémne nízkymi teplotami. V Bratislave klesli ranné hodnoty 12. januára približne na mínus 18 stupňov Celzia a ani počas dňa sa teplota často nedostala nad mínus 15 stupňov. Na viacerých miestach Slovenska zaznamenali teploty pod mínus 20 stupňov.

Mrazivé počasie pretrvávalo celé týždne, sneh sa netopil a každé ďalšie sneženie situáciu ešte viac komplikovalo.

Zaujímavosťou je prudký zlom počasia tesne pred kalamitou. Na začiatku januára 1987 sa na niektorých miestach Slovenska vyskytovali teploty okolo plus 10 až plus 12 stupňov, po ktorých nasledoval náhly vpád arktického vzduchu. Táto kombinácia spôsobila, že sneh padal na už premrznutý povrch a okamžite sa hromadil.

Snehová kalamita nezasiahla len Bratislavu. Na juhozápadnom Slovensku bola bežná snehová pokrývka 70 až 80 centimetrov a na severe krajiny, najmä na Orave a Kysuciach, presahovala miestami jeden meter.

Január 1987 sa podľa klimatológov radí medzi najzasneženejšie mesiace 20. storočia na Slovensku a v Bratislave ide o jednu z najvyšších zaznamenaných snehových pokrývok od začiatku meteorologických meraní.

Práve preto sa na túto udalosť dnes spomína ako na poslednú veľkú snehovú kalamitu. Neskoršie zimy síce priniesli krátkodobé problémy, no nič, čo by dokázalo ochromiť mesto v takom rozsahu.