Driemu 600-krát za hodinu. Toto môže byť tajomstvo ich úspechu

Spánok je zvyčajne charakterizovaný nehybnosťou a relatívnou stratou schopnosti prijímať signály z okolia a reagovať na ne.

U ľudí môže nedostatočný spánok viesť k driemaniu alebo prerušeniu bdelosti na niekoľko sekúnd zatvorením očí. Takéto mikrospánky môžu byť nebezpečné, napríklad pri šoférovaní auta.

Nie je však jasné, či by nám dostatok mikrospánkov mohol poskytnúť rovnakú mieru zotavenia ako dlhší spánok. Vedci sa tiež domnievajú, že mikrospánky môžu byť súčasťou adaptačnej stratégie vo svete zvierat, kde je potrebná neustála ostražitosť kvôli prítomnosti predátorov.

Mikrospánky boli odsledované okrem iného u tučniakov čiapočkatých (Pygoscelis antarcticus) žijúcich v Antarktíde.

Tím odborníkov z Francúzska, Kórey a Nemecka použil neinvazívne senzory na zaznamenanie správania mozgu (EEG) tohto druhu tučniakov počas spánku.

Výskum sa uskutočnil na 14 jedincoch, ktoré patrili do kolónie tučniakov žijúcich na ostrove King George Island. Vedci zistili, že tieto vtáky nikdy neupadnú do dlhého spánku, ale namiesto toho praktizujú mikrospánky trvajúce 4 sekundy.

Dokážu zaspať tak často (až 10 000-krát za deň), že spia celkovo 11 hodín denne. Nakoniec sa zistilo, že tučniaky potrebovali v priemere 600 mikrospánkov za hodinu.

Prečo tučniaky tak často driemu? Hlavne, aby ochránila svoje mláďatá. Keď sa jeden z rodičov mladého tučniaka vyberie na lov, druhý bdie.

Veľký úspech 

Podľa vedcov však tento objav naznačuje, že z hromadenia mikrospánkov musí byť nejaký významný úžitok, čoho dôkazom je veľký reprodukčný úspech týchto tučniakov.

„Je to naozaj výnimočné. Výsledky štúdie zdôrazňujú skutočnosť, že o spánku vieme málo, a že nie všetky zvieratá spia tak, ako čítame v knihách," povedal jeden z autorov štúdie, profesor Paul-Antoine Libourel, neurológ z Neurovedeckého výskumného centra v Lyone vo Francúzsku.

Dodal tiež, že spánkový režim odráža extrémne podmienky, v ktorých zvieratá spia. Kolónie tučniakov sú hlučné a preplnené. Vtáky neustále krúžia tam a späť pri oceáne. Nebezpečné sú aj biotopy, v ktorých sa môže do hniezda kedykoľvek ponoriť čajka a zožrať vajíčka.

„Mikrospánky nie sú v živočíšnej ríši ojedinelým javom. Spánok iných tvorov je tiež rozdelený. Podľa našich vedomostí však žiadne iné zviera nevydržalo takú extrémnu fragmentáciu spánku počas dňa a noci," poznamenal Libourel v rozhovore pre CNN.

Vedci tiež porovnávali spánok tučniakov hniezdiacich v strede kolónie s tými, ktorí žijú na jej okraji, teda na mieste, kde sú viac vystavené útokom čajok. 

Ukázalo sa však, že jedince, ktoré si na hranici stavali hniezda, spali hlbšie. Navyše ich mikrospánky boli dlhšie a menej časté ako u tučniakov žijúcich v strede kolónie.  

„Bolo to pre nás prekvapenie a opak toho, čo sme očakávali," poznamenal Liborel. Dodal, že to môže súvisieť s hlukom v centre kolónie tučniakov.

Dr. Vladyslav Vyazovskiy, neurovedec z Oxfordskej univerzity, ktorý sa na štúdii nezúčastnil, spochybnil myslenie autorov štúdie.

Vo vyhlásení pre The New York Times uviedol, že namiesto premýšľania o výhodách hromadenia mikrospánkov by sa možno vedci mali zamyslieť nad tým, čo zvieratá prebúdza. „V podstate trávime svoj život spánkom a vstávame, keď to potrebujeme," poznamenal Vyazovskiy.