EKOLOGICKÁ KATASTROFA: Kaspické more sa neustále zmenšuje
Očakáva sa, že Kaspické more zažne v nasledujúcich rokoch opäť klesať.
Očakáva sa, že Kaspické more zažne v nasledujúcich rokoch opäť klesať. Úroveň hladiny tohto slaného jazera však nie je jediným ekologickým problémom, ktorý tomuto regiónu hrozí.
V novembri 2003 v Teheráne päť kaspických štátov – Azerbajdžan, Irán, Kazachstan, Rusko a Turkménsko – podpísalo prelomový dohovor zameraný na ochranu Kaspického mora. Napriek tomu sa situácia s najväčšou uzavretou nádržou na planéte stále zhoršuje a Kaspické more čelí hrozbe ekologickej katastrofy.
Podľa ministerstva ekológie a prírodných zdrojov Kazachstanu sa od roku 2006 plocha vodnej plochy zmenšila o viac ako 31 000 kilometrov štvorcových. Navyše väčšina z nich pripadá na kazašskú časť severného Kaspického mora.
Podľa historických pozorovaní sa od roku 1900 do roku 2022 hladina mora menila od mínus 25,74 metra do mínus 29,01 metra, a teda prekročila hranicu kritickej plytčiny.
Hladina sa opäť zmenšuje
Ako uviedla rezervácia Astrachaň, hladina Kaspického mora naďalej klesá v porovnaní s úrovňou z konca 70. rokov minulého storočia.
Variabilita výšky nádrže je spôsobená množstvom faktorov. Naposledy sa more výrazne znížilo v roku 1978, od roku 1979 sa zas proces začal obracať.
Odborníci dnes predpovedajú ďalší pokles úrovne v nasledujúcich rokoch a tiež si všímajú významný vplyv tohto anomálneho javu na ekosystém a klímu delty Volgy.
Obzvlášť citeľné následky sa vyskytli v oblasti delty, kde rozširujúce sa plytké vody bránia pohybu vodnej dopravy a rozvoju rybolovu. Podľa odborníkov si situácia vyžaduje opatrenia na ochranu a obnovu biosystému delty, ako aj na zabezpečenie trvalo udržateľného prirodzeného rozvoja v tomto regióne.
Trpí fauna aj flóra
Ďalším problémom Kaspického mora je zhoršovanie stavu flóry a fauny. Je spojená so znečistením životného prostredia ľudským odpadom. Hlavnou znečisťujúcou látkou mora je ropa.
Environmentálne dôsledky produkcie a využívania ropy potláčajú rozvoj fytobentosu a fytoplanktónu Kaspického mora, reprezentovaného modrozelenými riasami a rozsievkami, znižujú produkciu kyslíka a hromadia sa v sedimentoch na dne. Nárast znečistenia negatívne ovplyvňuje aj výmenu tepla, plynu a vlhkosti medzi vodnou hladinou a atmosférou.
Podľa odborníkov more trpí aj prenikaním cudzích organizmov, ktoré s odpadom vypúšťajú lode, ako aj nadmerným rybolovom a pytliactvom, či obrovskými objemami domáceho a priemyselného odpadu.
Len v Dagestane sa ročne vypustí do mora viac ako 100 miliónov metrov kubických nespracovaných odpadových vôd. Odpadové vody premenili tamojšie more na zdroj infekčných chorôb.
