Epidémii, ktorá zdecimovala Európu, mohla dopomôcť erupcia sopky

Nový výskum však ukazuje, že ich spája viac, než by sme čakali. Podľa vedcov z Univerzity v Cambridge a z Leibnizovho inštitútu pre dejiny a kultúru východnej Európy mohla byť erupcia sopky jedným zo spúšťačov čiernej smrti, ktorá v 14. storočí zrazila Európu na kolená.

Keď eurázijské trasy priniesli smrť

V polovici 14. storočia vypukla v Strednej Ázii epidémia čiernej smrti. Bola taká rozsiahla, že ju historici považujú za najhoršiu v dejinách.

Po obchodných cestách sa rýchlo presúvala na západ a v rokoch 1348 až 1349 zasiahla takmer celý európsky kontinent. Odhady sú temné. Mor mohol zabiť tridsať až šesťdesiat percent obyvateľov Európy.

Väčšina otázok sa dlhé roky sústredila na to, prečo epidémia vôbec vznikla a prečo sa rozšírila tak rýchlo. Práve na túto časť príbehu sa zamerali britskí a nemeckí vedci.

Erupcia, ktorá zmenila podnebie

Analýzou letokruhov stromov a vrstiev ľadu zistili, že okolo roku 1345 došlo k výraznému nárastu vulkanickej aktivity.

Popol a síra z erupcie sa dostali do atmosféry a prudko ochladili svetové podnebie. Potvrdzujú to aj stredoveké kroniky z Ázie a Európy, ktoré opisujú slabšie slnečné svetlo, neobvykle hustú oblačnosť a dokonca aj zlú viditeľnosť Mesiaca.

Ochladenie malo okamžitý dopad na krajinu. Intenzívne dažde, erózia pôdy a neúroda trápili celé Stredomorie.

Keď začal hroziť hlad, talianske mestské štáty rozšírili obchod so Zlatou Hordou pri Čiernom mori. Na lodiach plných obilia sa však skrývala hrozba, ktorú nik nevidel.

Blchy, ktoré zmenili dejiny

Obilie priťahovalo blchy. A medzi nimi aj blchy infikované baktériou Yersinia pestis, pravdepodobne pochádzajúce od divých hlodavcov zo Strednej Ázie.

Blchy dokážu prežiť celé mesiace na prachu zo zrna, takže dlhá cesta do Talianska pre ne nepredstavovala problém.

Po príchode do prístavov sa zrno presúvalo do veľkých zásobníkov a odtiaľ do menších skladov. Blchy tak dostali nový priestor aj nových hostiteľov. Najprv napádali potkany. Keď však potkany začali zomierať, blchy prešli na to, čo ostalo. Na ľudí.

Ako vysvetľuje historik Martin Bauch, blchy majú prirodzenú tendenciu hľadať hlodavce, ale ak títo hostitelia vymrú, zamerajú sa na iné cicavce. V prepojenom svete stredovekého obchodu sa týmto spôsobom epidémia rozptýlila po celej Európe.

Raritná zhoda okolností, ktorá sa môže zopakovať

Vedci Ulf Buentgen a Martin Bauch pripúšťajú, že takáto zhoda okolností je zriedkavá. Erupcia, klimatické výkyvy, masívny obchod s obilím a prítomnosť infikovaných bĺch vytvorili nešťastnú reťaz, ktorej výsledkom bol jeden z najtragickejších momentov v dejinách Európy.

Zároveň však upozorňujú, že podobné scenáre v budúcnosti nie sú vylúčené. Klimatické zmeny zvyšujú riziko šírenia zoonotických chorôb, ktoré sa v globalizovanom svete môžu meniť na pandemické vlny.

Buentgen pripomína, že tieto zistenia sú dôležité aj vzhľadom na naše čerstvé skúsenosti s COVID-19.

Čierna smrť bola pre Európu katastrofou. Výskum však ukazuje, že jej korene nesiahajú len do štruktúry stredovekej spoločnosti, ale až do hlbín Zeme, kde jediná erupcia dokázala rozhýbať dejiny.