Januárová masívna erupcia podmorskej sopky Tonga bola najsilnejšia v tomto storočí. Do atmosféry vyvrhla obrovské množstvo vodnej pary.
Erupcia podmorskej sopky Hunga Tonga-Hunga Ha'apai v južnom Pacifiku vyniesla do vzduchu veľké množstvo vody v podobe vodnej pary. Zodpovedá to asi 10 % jej celkového množstva v atmosfére a zostane v nej mnoho ďalších rokov. Podľa NASA to pravdepodobne ovplyvní klimatické pomery na Zemi.
K erupcii došlo 15. januára tohto roku. Sopka je široká asi 12 km a jej kaldera leží asi 500 m pod morom. Už deň predtým bolo nad vulkánom vidieť asi 5 km oblak vodnej pary a popola. Bol to začiatok samotného mohutného výbuchu. Sopka pri ňom vyvrhla do atmosféry popol, plyny a vodnú paru až do výšky 35 km.
Veľké sopečné výbuchy v minulosti ovplyvňovali klímu, ale väčšinou teploty znižovali. Do stratosféry totiž vyvrhli aerosóly, ktoré rozptyľujú svetlo, a tie potom fungovali ako akási clona voči slnečným lúčom.
V prípady Tongy sa ale do atmosféry nedostalo toľko popola, naopak veľké množstvo vodnej pary. Voda teplo zachytáva a preto para patrí k ďalším skleníkovým plynom, ktoré otepľujú klímu.
Zvyčajne potom trvá minimálne 2 až 3 roky, kým sa vodný aerosól z atmosféry dostane. Vode z tohto výbuchu to ale môže trvať aj 5 až 10 rokov.
Výbuch rovnako aj narušil kolobeh vody v stratosfére. V tejto vrstve sa nachádza najviac ozónu.
Obvyklý mechanizmus, ktorým voda stúpa do stratosféry, je tak spoľahlivý a presný, že ho vedci označujú za akýsi magnetofón, ktorý zaznamenáva ročné teplotné cykly prostredníctvom striedajúcich sa pásem suchého a vlhkého vzduchu stúpajúceho z trópov.
Mesiac január je práve uprostred suchého obdobia a výbuch sopky tak ovplyvnil pravidelnosť v striedaných týchto suchých a vlhkých cyklov.
NASA bude tieto zmeny naďalej sledovať počas najbližších rokov. Táto erupcia dá vedcom nové poznatky o tom, ako môžu sopky ovplyvňovať počasie či klímu.
Avšak to, že výbuch sopky môže zrýchliť otepľovanie nie je výhovorkou na to, aby sme sa k nemu postavili ako na vec prírody. Stále ostáva platné to, že k zmene klímy najviac prispievame v negatívnom svetle práve my.