Európa HORÍ: Požiarov je nezvyčajne veľa. Ktorá oblasť je na tom najhoršie?
Požiare sa v Európe šíria alarmujúcou rýchlosťou.
Požiare sa v Európe šíria alarmujúcou rýchlosťou. Podľa údajov Európskeho informačného systému o lesných požiaroch zhorelo do polovice júla trikrát viac zelených plôch, než je priemer za toto obdobie. Vedci varujú, že riziko požiarov sa bude čoraz viac zvyšovať.
V Európe zúria požiare. Za posledný týždeň bola najťažšia situácia na talianskom polostrove, talianskych ostrovoch a na Balkáne. Dlhotrvajúce horúčavy tam viedli k početným požiarom a uľahčili šírenie plameňov.
Požiare sa objavili aj na Pyrenejskom polostrove, kde teplota vzduchu cez deň miestami dosahovala +40 °C.
Uplynulý týždeň bojovali proti požiarom aj v obľúbených dovolenkových rezortoch v Chorvátsku, v Bulharsku si s masívnymi požiarmi nevedia dať rady už niekoľko dní.
Štatistiky sú znepokojujúce
Podľa údajov prezentovaných Európskym informačným systémom lesných požiarov (EFFIS) v období od 1. januára do 14. júla 2024 vzniklo v sledovaných krajinách celkovo 3 214 požiarov. To je viac ako štvornásobok priemeru, čiže 710 incidentov v rokoch 2006 – 2023.
Za toto obdobie požiar spálil 526 927 hektárov zelene, čo je viac ako trojnásobok dlhodobého priemeru, čiže 169 892,40 hektára. Zatiaľ najnebezpečnejšie sa ukázalo obdobie od 7. do 14. júla, keď za sedem dní zhorelo 70 774 hektárov.
Toto číslo sa s najväčšou pravdepodobnosťou ešte výrazne zvýši – podľa štatistík z minulých rokov prináša začiatok augusta väčšinou citeľný nárast požiarov a tie začínajú pokrývať čoraz väčšie územia.
Vyššie uvedené údaje sa vzťahujú na všetky krajiny, ktoré sú súčasťou mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, t. j. členské štáty Európskej únie a Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Island, Čiernu Horu, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko.
Požiare nepoznajú hranice
Ako vo štvrtok oznámila Európska komisia, Severné Macedónsko a Bulharsko požiadali o podporu v boji proti požiarom, ktoré ich pohlcujú. Na pomoc prišli posádky zo Srbska, Slovinska, Turecka, Chorvátska a Českej republiky.
Minulú stredu urobila podobnú výzvu albánska vláda a orgány EÚ oznámili, že budú situáciu monitorovať a pošlú ďalšiu pomoc.
„Európska únia je jednotná vo svojej podpore,“ povedal Janez Lenarcic, komisár pre krízový manažment. „V prípade potreby sme pripravení poskytnúť ďalšiu podporu. Požiare nepoznajú hranice a ani naša účasť,“ dodal.
V rámci prípravy na požiarnu sezónu 2024 Európska komisia pôvodne nasadila 556 hasičov z 12 krajín na kľúčové miesta v Európe, ako je Francúzsko, Grécko, Portugalsko a Španielsko. Zostavila sa aj špeciálna flotila hasičských lietadiel rescEU, ktorá pozostáva z 28 lietadiel a 4 vrtuľníkov so základňou v 10 členských štátoch.
Ani optimistické scenáre nie sú dobré
Vo výskume publikovanom v časopise Climate and Atmospheric Science vedci z University of Reading vyvinuli model vplyvu klimatických zmien na dĺžku a intenzitu období požiarov. Ich výsledky ukázali, že aj mierne optimistický scenár viedol k desaťnásobnému zvýšeniu pravdepodobnosti extrémnych požiarov v južnej Európe. V 68 percentách oblastí by sa obdobie požiarov mohlo predĺžiť o desať dní.
Ako vedci vysvetlili, hoci je situácia obzvlášť znepokojujúca na juhu starého kontinentu, ak zvýšenie globálnej priemernej teploty prekročí kritickú hranicu 2 stupňov Celzia, bude to mať vážne dôsledky aj pre strednú a severnú Európu. Skutočnosť, že hrozba by sa mohla rozšíriť do oblastí, ktoré boli kedysi odolné voči extrémnym požiarom, podčiarkuje ďalekosiahle dôsledky klimatických zmien.
