Európa je pod tlakom. Potraviny a pracovné miesta sú kvôli zmene klímy v ohrození

Najnovšia správa Lancet Countdown Europe Report 2026 upozorňuje, že klimatická zmena mení podobu verejného zdravia, hospodárstva aj potravinovej bezpečnosti naprieč celým kontinentom. Podľa autorov správy už nie je možné hovoriť o hypotetických scenároch budúcnosti, pretože dôsledky globálneho otepľovania sú v Európe viditeľné už dnes. Výskumníci zdôrazňujú, že klimatické zmeny sa prejavujú narastajúcou potravinovou neistotou, poklesom pracovnej produktivity a oslabením ekonomickej výkonnosti krajín.

Jedným z najvýraznejších prejavov klimatickej zmeny je nárast extrémnych horúčav. Počet zdravotných varovaní súvisiacich s vysokými teplotami sa v Európe zvýšil o 318 % v porovnaní s obdobím 90. rokov minulého storočia. Takmer všetky regióny kontinentu zároveň zaznamenávajú nárast úmrtnosti súvisiacej s horúčavami. Ide o jasný signál, že rastúce teploty už dnes zásadne ovplyvňujú kvalitu života a zdravotný stav obyvateľstva. Horúčavy predstavujú vážne riziko najmä pre starších ľudí, chronicky chorých a osoby žijúce v mestách, kde sa vplyvom tzv. mestských tepelných ostrovov teploty zvyšujú ešte výraznejšie.

Dopady otepľovania sa však neprejavujú len v zdravotníctve. Významne zasahujú aj do pracovného života a ekonomiky. Rastúce teploty totiž znižujú počet hodín, počas ktorých môžu ľudia bezpečne pracovať. Medzi rokmi 2000 a 2023 stratili pracovníci v Európe v priemere približne 24 pracovných hodín ročne v dôsledku horúčav. Najviac sú postihnuté odvetvia, ktoré si vyžadujú prácu vonku, napríklad poľnohospodárstvo, stavebníctvo či lesníctvo. Vysoké teploty nútia pracovníkov robiť častejšie prestávky, spomaľovať pracovné tempo alebo v extrémnych prípadoch úplne zastaviť činnosť.

Takéto obmedzenia majú priamy dopad na ekonomiku. Znižovanie produktivity vedie k nižším príjmom pracovníkov a k vyššiemu riziku pracovných úrazov. Zároveň sa znižuje celková výkonnosť hospodárstva jednotlivých štátov. Odborníci preto upozorňujú, že Európa bude musieť zaviesť účinnejšie ochranné opatrenia pre pracovníkov vystavených vysokým teplotám. Dôležité sú najmä systémy včasného varovania pred horúčavami, ktoré budú prepojené s konkrétnymi bezpečnostnými pravidlami na pracoviskách. Bez takýchto opatrení bude ekonomika čoraz zraniteľnejšia voči extrémnym klimatickým javom.

V ohrození sú nielen pracovné miesta, ale aj potraviny

Veľkým problémom sa stáva aj dostupnosť potravín. Klimatická zmena totiž ovplyvňuje poľnohospodársku produkciu, čo sa následne odráža v cenách potravín. V Európe sa potravinová neistota neprejavuje najmä nedostatkom potravín ako takých, ale skôr rastúcimi cenami a zhoršovaním kvality stravy. Podľa dostupných údajov už viac ako jeden milión ľudí navyše čelí problémom s prístupom k cenovo dostupným a kvalitným potravinám.

Za týmto trendom stoja najmä častejšie vlny horúčav a obdobia sucha, ktoré znižujú úrodu, predovšetkým v prípade ovocia a zeleniny. Vysoké teploty a nedostatok zrážok negatívne ovplyvňujú rast rastlín, znižujú ich kvalitu a skracujú vegetačné obdobie. Takéto výkyvy sa následne premietajú do cien potravín na trhu. Pre mnohé domácnosti to znamená vyššie výdavky na základné potraviny a menšiu možnosť zabezpečiť pestrú a zdravú stravu.

Najviac ohrozené sú domácnosti s nízkymi príjmami, ktoré už dnes vynakladajú značnú časť svojho rozpočtu na potraviny. V prípade prudkého zdražovania majú tieto rodiny len obmedzené možnosti reagovať. Výskumy ukazujú, že domácnosti s nízkymi príjmami majú približne o 11 % vyššie riziko potravinovej neistoty v porovnaní s ostatnými skupinami pri rovnakých klimatických šokoch. Klimatická zmena sa tak stáva faktorom, ktorý prehlbuje sociálne rozdiely a zvyšuje tlak na sociálne systémy štátov.

Významné regionálne rozdiely sa prejavujú aj v rámci samotnej Európy. Najviac ohrozené sú oblasti južnej a juhovýchodnej Európy, kde sa očakáva vyššia úmrtnosť súvisiaca s horúčavami a väčšie ekonomické straty. Východná Európa čelí špecifickému riziku najmä pre staršiu populáciu, ktorá je na extrémne teploty obzvlášť citlivá. V mnohých regiónoch sa zároveň zvyšuje výskyt lesných požiarov a extrémnych teplôt, čo ešte viac zvyšuje tlak na miestne komunity.

Zmena klímy tak nepredstavuje len environmentálny problém, ale aj vážnu sociálnu výzvu. Postihuje najmä skupiny obyvateľstva, ktoré už dnes čelia rôznym formám zraniteľnosti. Pracovníci v exteriéri, seniori či rodiny s nízkymi príjmami sú vystavení kombinácii zdravotných rizík a ekonomických strát. Zároveň sa zvyšuje riziko migrácie z oblastí, kde sa životné podmienky v dôsledku klimatických zmien zhoršujú.

Vedci upozorňujú, že bez rýchleho znižovania emisií skleníkových plynov sa situácia bude naďalej zhoršovať. Adaptácia na klimatické zmeny síce môže zmierniť niektoré dopady, no bez výrazného obmedzenia globálneho otepľovania nebude možné zabezpečiť dlhodobú stabilitu potravinových systémov ani pracovného trhu. Dôležitú úlohu zohrávajú aj opatrenia na podporu sociálnej ochrany, napríklad podpora príjmov, programy potravinovej pomoci či školské stravovanie.

Európa sa tak ocitá pod čoraz väčším tlakom klimatických zmien, ktoré zasahujú do základných pilierov spoločnosti – zdravia, práce a potravinovej bezpečnosti. Ak sa nepodarí prijať účinné opatrenia včas, následky sa budú prehlbovať a ovplyvnia životy ďalších miliónov ľudí. Klimatická kríza už nie je problémom budúcnosti, ale realitou súčasnosti, ktorá si vyžaduje rýchle a koordinované riešenia na úrovni celej Európy.