Do Európy mieri prudké ochladenie, ktoré zasiahne takmer všetky štáty a problémom môže byť plyn. Tohtoročná zima totiž priniesla časté vpády studeného vzduchu a zásobníky plynu sú na minimách. V niektorých štátoch je už situácia vážna.
Do Európy mieri veľmi chladný vzduch po ďalšom rozpade polárneho víru, ktorý prinesie do viacerých európskych štátov návrat zimy, sneženia a citeľné ochladenie. Chladnejšie počasie zasiahne veľkú časť kontinentu, od Veľkej Británie až po Taliansko.
Studený vzduch by sa mal nad Európou udržať minimálne do začiatku apríla.
Problémom je, že Európa vstupuje do tohto ochladenia s pomerne nízkymi zásobami plynu. Dôvodom je chladná zima, ktorá sužovala mnohé krajiny, a viacero vpádov studeného vzduchu, ktoré počas uplynulých mesiacov výrazne znížili stav európskych zásobníkov. V niektorých štátoch sa zásoby dostali na veľmi nízke úrovne.
Celková naplnenosť zásobníkov plynu v Európe podľa dát KYOS klesla na približne 28 %, čo predstavuje asi 325 terawatthodín. Hoci nejde o úplné vyčerpanie zásob, situácia v niektorých krajinách začína byť napätá a ďalšie ochladenie môže spotrebu opäť zvýšiť.
Jednou z najsledovanejších krajín je Nemecko. Tam sú zásobníky plynu aktuálne naplnené len na 22 %. Od začiatku marca sa vďaka teplejšiemu počasiu podarilo zásoby mierne zvýšiť z 20 na 22 %, no prichádzajúce ochladenie môže tento pozitívny vývoj rýchlo zastaviť.
Ak by sa spotreba opäť zvýšila, zásoby by mohli znovu začať klesať a problémom je, že v niektorých spolkových krajinách je plynu ešte menej.
Treba pritom zdôrazniť, že zásobníky plynu nie je možné vyčerpať úplne na nulu. S klesajúcim množstvom plynu totiž klesá aj tlak v potrubiach, čo môže predstavovať technický problém pri ďalšej distribúcii.
Azda najnapätejšia situácia je momentálne v Holandsku. Tamojšie zásobníky sú naplnené už len na 6 %, čo predstavuje približne 9 terawatthodín plynu. Holandsko tak patrí medzi krajiny, ktoré sú na prípadné ďalšie výrazné ochladenie najcitlivejšie.
Na opačnom konci rebríčka sú krajiny, ktoré majú zásobníky naplnené podstatne lepšie. Medzi ne patrí napríklad Poľsko a Taliansko, kde sa naplnenosť pohybuje na úrovni približne 40 až 45 %.
Nasledujúce ochladenie zatiaľ nehrozí výraznejší problém ani Slovensku. Naše zásobníky sú aktuálne naplnené na približne 24 %, čo predstavuje okolo 9 terawatthodín plynu. Situácia teda nie je ideálna, no ani kritická.
Kľúčové bude, ako dlho chladnejšie počasie vydrží. Ak pôjde len o krátku vlnu ochladenia, Európa by mala zvyšok vykurovacej sezóny zvládnuť bez väčších komplikácií. Ak by sa však studené počasie vrátilo na dlhší čas, prípadne počas apríla tlak na zásoby plynu by sa opäť zvýšil.
To je teraz najdôležitejšia otázka. Napriek nízkym zásobám sa zdá, že Európa by mala do leta vydržať, no priestor na ďalšie výrazné ochladenie sa zmenšuje. Zásoby sú v mnohých krajinách citeľne nižšie než po minulé roky a ich dopĺňanie sa naplno rozbehne až po skončení vykurovacej sezóny.
Nasledujúce dni tak budú dôležité nielen z pohľadu počasia, ale aj energetickej bezpečnosti. Návrat zimy totiž neprináša len sneh a mráz, ale aj otázku, či Európa zvládne záver sezóny bez väčších problémov.